tú tvoju včerajšiu (diskusnú) ,,sebakritiku" si práve zmazal touto básňou... je paráda ju čítať, uvoľnená atmosféra, nezvyčajne lahodne plynúce myšlienky, aj keď nie sú vypovedané lahodnými slovami, ale skôr naopak... celkom živo si viem predstaviť tú chvíľu (trebárs i) sedenia na okennom ráme... a pozorovať, uvažovať a len tak nič nerobiť.. :), táto tvoja báseň má obdobnú atmosféru ako ,,Kroky z mostov stekajú do riek" Ale suverénne najlepší je posledný odstavec.. :) * dlho a intenzívne sa má žiť, nie vetrať... :)
to byvanie Ti nezavidim, aj ked aj ja byvam na 10. poschodi...:-) , mama ma pravdu, vetrat sa ma kratko a intenzivne...:-)...a nevypadni! Ostatne uz povedala mia.c...:-)
...keby tvoja mamka vedela, čo ty na tom okne vystrájaš ;)) (mimochodom, aj u nás na šiestom je veselo. podobne - puberťácke rozdrapené deti a do toho gigantické pondusové hodiny. vravím, veselo... :) + milá básnička
Peter....
Ale suverénne najlepší je posledný odstavec.. :)
*
dlho a intenzívne sa má žiť, nie vetrať... :)
,,Kroky z mostov stekajú do riek"