Kedysisme sa milovali
potme. Do svetiel tvojich ramien pristávali
mojenočné lety.
Lúkyboli v kvete
dokorán.Motýle vodili farebných
šarkanovpred očami
detí.
Oslepenítichom sme nevraveli nič.
Nachádzalsom ťa na druhej strane
perínprichytenú
okrásu.
Lesysa načiahli k oblohe,
trhalihviezdy - no i tá najjasnejšia
bolatmou, pri tvojich
očiach.
Kedysisme sa takto milovali.
Takpo tme, sme sa
milovali.
Zainých čias,
zainých okolností.
Zainých čias,
inýchokolností ...
Adnes?
Dnessom si na to spomenul.
Pretoti píšem.
Bolaby škoda zabudnúť.
-6.6.2007 -