Cesta, po ktorej prešiel môj starý otec ako vojak počas II. svetovej vojny

Autor: Peter Farárik | 24.9.2014 o 19:06 | (upravené 24.9.2014 o 22:52) Karma článku: 7,28 | Prečítané:  1778x

Keď sa ku mne po dlhom čase dostal zasklený rám s vyznamenaniami starého otca z druhej svetovej vojny, pochopil som, že hodnotnejšie ako všetky tie metále je jeho vlastný, i keď stručný opis cesty počas rokov 1941 až 1945, ktoré strávil ako vojak. Rozhodol som sa, že sa túto cestu pokúsim zdokumentovať v podobe mapového príbehu, ktorý mi umožní lepšie pochopiť rozsah jeho pôsobenia.

Michal Bodnár bol jedným z desiatok tisíc slovenských mužov, ktorých šialenstvo doby, v ktorej prežívali svoju mladosť, vyhnalo z domovov na bojiská druhej svetovej vojny. Najskôr na jednej, neskôr na východnom fronte na druhej strane barikád.

Počas vojny putoval spolu s ostatnými naprieč štátmi, aby sa po štyroch rokoch vrátil späť na Slovensko ako výsadkár. Vojnu prežil a ja som mu vďaka tomu mohol v jeho posledných rokoch života hovoriť "starký". Pamätám si ho len ako malé dieťa, no napriek tomu ostane v spomienkach navždy.

 

Ako dieťa som jeho príbeh nepoznal, nevedel som, čo má za sebou. Toto je prepis jeho vlastného opisu cesty vojnou, ktorý sa zachoval spolu s vyznamenaniami v zasklenom ráme. Zdedili sme ho a cítim, že to najmenej, čo môžem dnes pre starého otca vykonať je podeliť sa s vami o jeho príbeh. Vyberte sa na cestu spolu s ním.

Priamo do článku nie je možné zabudovať mapový príbeh, v ktorom som jeho cesty spracoval. Záujemcov o pútavejšie spracovanie ako ponúka len čistý prepis jeho spomienok, si preto dovoľujem presmerovať na tento odkaz.

 

V októbri 1940 som narukoval k pešiemu pluku 1. do Bratislavy. V júli 1941 som odišiel transportom do Prešova. Odtiaľ peši do Giraltoviec, kde sme mali obsadiť naše hranice. Po deviatich dňoch prekročili sme hranice a postupovali cez Poľsko a Sanok, až do Bielej Cerkvi. Odtiaľ som odišiel do Malina strážiť sklady. Po mesiaci nás stiahli do Žitomíra k štábnej rote zal. divízii. Koncom mája 1942 som odišiel ako doplnok na front k Rostovu na riečku Mijus, medzi obce Holodajev – Dimitrievka.

Dňa 19.7.1942 som prešiel zo zákopov s Jánom Toporom na stranu Sovietskej armády, s ktorou sme ustúpili cez Rostov, až k Čiernemu moru. Asi po mesiaci nás prebežčikov a zajatcov previezli loďou cez Čierne more k Tibilisu, asi 30km od tureckých hraníc.

Od prechodu na stranu Červenej armády pomáham Sovietskym vojakom pri strážení zajatcov aj s Danielom Sadloňom z Myjavy. Pri tom píšeme letáky pre slovenských vojakov, aby prechádzali na stranu Červenej armády. V marci 1943 nás, až na niekoľkých Slovákov prepravili za Moskvu do Krasnohorska. Dňa 5. mája nás sprevádzajú sovietski vojaci aj s príslušníkmi 1. československej brigády v ZSSR do Novochopiorka.

Po dvojmesačnom výcviku odchádzame v roku 1943 z Novochopiorska bojovať na front proti nemeckému fašizmu. Pred Kyjevom sa pripravujeme v lese, z ktorého postupujeme na Kyjev. Po jeho oslobodení bojujeme o Rudu, potom o Bielu Cerkev, až som bol počas presunu pri Žaškove ranený do nohy protitankovou mínou. Po dvojmesačnom liečení som sa vrátil k 1. československej brigáde, ktorá sa nachádzala pri Černoviciach. Pridelili ma ako spojku na štáb brigády k npr. Marcelymu do obce Stecova. Jednotka sa tam doplňovala z volinských Čechov. Po krátkom čase som bol vybratý do školy partizánsko-parašutistickej. Tá bola v Jefremove, Lucku a skončila po dvoch mesiacoch vo Sviatošine pri Kyjeve.

 

V skupine „Borkaňuk“ som bol 26.8.1944 vysadený do tyla Nemcov pri Humennom do katastra obce Černina z polského letišťa Rzeszów. Náš odriad bol na Vihorlate nad Nemeckou Porubou. V polovici novembra 1944 na príkaz štábu part. dviž. z Kyjeva sme sa vrátili do Ruskej Bystrej. Potom som bol u OBZ od Vyšného Komárnika, až po Prahu. Po skončení vojny som bol preložený do Bratislavy, potom do Michaloviec, Humenného a 29.11.1945 ukončil vojenskú službu v Bardejove a nastúpil k SNB.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Na záver prikladám náhľady detailov z vyznamenaní pre tých, ktorí ich ešte nevideli v mapovom príbehu.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?