reklama

Perníkovo-Kopernikovo mesto

Sú mestá, ktorých rodáci pohli svetom. Málokde to platí viac ako v meste Toruň. Zoznam najslávnejších Poliakov by bol bez Mikuláša Kopernika nevydareným žartom, alebo dielom hlbokej neznalosti. Svojmu rodnému mestu robí dobré meno aj storočia potom, ako so svojim heliocentrickým modelom pohol Zemou zo stredu slnečnej sústavy na dráhu, po ktorej tak trpezlivo tancuje a bude tancovať do skonania dní.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Toruň však nie je len Kopernik. Viac ako dvestotisícové mesto, ktoré by bolo po Bratislave a Košiciach na Slovensku tretím najväčším, to v poľskom rebríčku nedotiahlo ani do prvej desiatky. Návštevnosťou však rúbe vysoko. Poznáte to, viac ako milión návštevníkov ročne sa nemôže mýliť. Viac ako milión návštevníkov nemôže byť len z tvrdého jadra astronomických krúžkov. Čo pred nami skrýva mesto vzdialené 150 km a tri hodiny cesty vlakom južne od Gdaňsku?

Máme necelé dva dni na preskúmanie. Po perlách Baltu a skvelých dňoch na Hele sme trochu namlsaní. S morom nás spájajú už len spomienky, zrnká piesku na topánkach a rieka Visla, po ktorej nábreží kráčame od stanice smerom do centra. Zápis gotického mestského komplexu Toruňe v UNESCO, sľubuje príjemné bezcieľne potulky uličkami, na ktorých sa stretá dnešok s minulosťou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Panoráma mesta Toruň z mostu ponad rieku Visla.

Rieky treba ľúbiť.

Jedna z brán do mesta.

A ďalšia...

Hostelová izba s výhľadom na hlavný rýnek, zvony pyšnej radnice odbíjajú celú, pokec s pani majiteľkou v našej čoraz dokonalejšej poľštine. Stmieva sa a čerstvo januárové mesto sa stále odmieta vzdať nedávno zamdlených sviatkov, fontána strieka vianočnú výzdobu.

Nočný rýnek.

Ráno je ako mnohé, noc strčila nohu do dverí a tvrdohlavo nástojí aspoň na pološere. Farbám vo foťáku asi došiel toner, rozpixelovaným snímkam chýba šťava, čo je prítomné je moja nechuť fotiť. Občas sa to stáva, v snahe fotiť kvôli článku zabúdam na všetko, čoho som bol kedysi prorokom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hľadáme gotiku, ale buď sú moje znalosti architektonických štýlov na bode mrazu, alebo tu okrem pár skutočne reprezentatívnych stavieb z tohto obdobia veľa neostalo. Vyše 800 ročné mesto zažilo časy najväčšej slávy v dobách križiackych rytierov, ktorí tu po sebe zanechali hrad. Ako hanzovné mesto ťažil Toruň so svojej výhodnej obchodnej polohy, po Visle sa plavila loď za loďou, úrodné pôdy poskytovali potrebnú hospodársku základňu.

Do bohatej rodiny kupcov sa v 15.storočí narodil aj Mikuláš Kopernik, ktorý tu má dnes okrem rodného domu, múzea, sochy na námestí a ulice aj univerzitu, ktorej meno má cveng nielen v Poľsku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Návšteva samotného múzea je pre nás sklamaním. Chýba viac interaktivity, ale ak vás baví čítať dlhé texty písané malým písmom v poľštine, pojednávajúce o Kopernikovej rodine, až do tretieho kolena, prídete si na svoje. Od návštevy tohto miesta používam prirovnanie prezamestnanosť ako v Kopernikovom múzeu. Choďte sa tam pozrieť, buď je to sociálny podnik, alebo je potreba dvoch zamestnancov na miestnosť v Poľsku štandardom.

Čo dostal Kopernik pod stromček?

Kopernikov rodný dom a múzeum (vysoký tehlový dom v ulici).

No nič, prepáčte pán astronóm, nie vašou chybou sme sa nudili. Späť do ulíc klzkých od hmly. Do ulíc, o ktoré sa v januári netreba deliť s mnohohlavým drakom turistov. Počas roka, pohľadmi drolia omietku z domov. Nepochybne, aj v Štiavnici to vidieť, diagnóza UNESCO v strednej Európe. Radosť sa pozerať, autentické mesto so svojimi starosťami, študentmi a obchodmi, čo lákajú na perníky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zlatý osol.

Pes paličák.

Česká krčma je v každom väčšom meste, na slovenskú sme nenarazili.

Ako sliepky strácajú hlavu.

Pierniki toruńskie sú v Poľsku pojem, zabudnite na tie pardubické. Toruňská špecialita sa vyrába už od 14. storočia, v obľube ju mávali poľskí králi a dnes jej podliehajú bezbranní návštevníci. Obyčajný perník, poviete si. Vyrobiť správny perník však nie je len tak!

Presvedčiť sa o tom môžete v Múzeu toruňského perníka, kde máte šancu upiecť si vlastný. Základom bola odjakživa kvalitná múka, sladký med z početných miestnych včelstiev a zmes exotického, cudzokrajného korenia, ktoré si našlo cestu do Torune už vtedy, keď bola na mnohých miestach Európy vrcholom ochucovadiel soľ. Krovky sa proste nechytajú, tie začal vyrábať pán Feliks Pomorski v Poznani, až v prvej polovici 20.storočia.

Hovoriť o jedle a nespomenúť gastronomické zážitky z baru Miš, by bolo hriechom, za ktorý sa isto pyká samotkou bez prídelu bigosu. Starší si budú pamätať, mladší si musia predstaviť. Klasický bufet na stojáka vo svojej najlepšej, nenablýskanej podobe si nás získal nielen cenami. Za pár zlotých sme sa dosýta najedli tradičných, prostých jedál. Bigos, hustá fazuľová, šošovičová polievka, klobása, kurčak. A ešte vám tu po check-oute v hosteli aj batožinu postrážia. V chodbičke, kde tetušky škrabú zemiaky na ďalšie bardzo šumné chody.

Naša hlavná stravovacia stanica.

Trochu ostražití voči múzeám, vynechávame návštevu radnice a z dostatku času preskúmavame širšie centrum. V parku sa tu nachádza etnografické múzeum, ktoré sa ukazuje byť dobrou voľbou. Expozícia zachytáva život a tradície ľudu Kujavsko-Pomoranska v minulosti a ponáša sa na SNM v Martine. Na prvý pohľad, na druhý je živšia. Ľudové piesne, obrady, žalospevy a čokoľvek akustické, si môžete vypočuť cez sluchadlá. Okrem vidieckej kultúry je prítomná aj tá mestská - holičstvo zo začiatku 20.storočia, obchod, trh a mnoho iných malých každodenností, ktoré zaujmú.

Hráme sa na mladých v balíku a preto sme si kúpili lístky na všetky expozície, i keď sme zameranie tej nestálej v podkroví, po poľsky nepochopili o nič viac, ako decko chápe význam slova daktyloskopia. O čo väčšie bolo naše prekvapenie, keď sa z toho vykľula výstava o alternatívnom kultúrnom hnutí a umení za socializmu. Proste výstava o hipíkoch, máničkách a ich živote v dobách, keď sa inakosť nenosila a rifle boli z Pewexu.

Pocit z výstavy mi prekazila len návšteva detskej izby tínedžera z dôb, keď sa o revolúcii len ticho šepkalo. Až príliš sa podobala tej, v ktorej som vyrastal. Pasca na tridsiatnika, kyslý vecheť do tváre, ktorá už stačila zostarnúť, ale nestačila dospieť.

V obývačke.

Kurva, toľko zakázanej muziky!

Hipster´s paradise.

Slovenský vývoz.

Vodičku i kawku.

Keď kino bola udalosť.

Na ceste za slobodou :)

Podčiarknuté a zhrnuté. Toruň nie je mestom, ktoré by ste vložili do zoznamu 20 places to see before you die, prečo mu však nedať šancu? Ak pôjdete okolo, skúste sa zastaviť, pozdravte Kopernika, dajte si bigos u Miša a svojej láske kúpte perník.

Alebo naň zabudnite, rieka Visla ním bude tiecť i tak stále rovnakým smerom. Pomaly na sever.

Peter Farárik

Peter Farárik

Bloger 
  • Počet článkov:  258
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Učiteľ geografie, ktorý už viac neučí ako učí. Čerstvý otec. Bystričan žijúci vo Zvolene. Milovník cykloturistiky, ktorý už rok nesedel na bicykli. Konštruktívny rýpal. Autor a správca webu pre lepšiu geografiu - www.lepsiageografia.sk. Zoznam autorových rubrík:  KvízyNezaradenáPotulkyCyklopotulkyŠkolstvoŠkola hrouGeografiaZamýšľaniePseudorecenzieEkológiaVysmrkané básneHaiku a kvázihaikuPoviedky a povedačky

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu