reklama

Tour de Československo VIII. - Slavonice

Sú miesta na Zemi, ku ktorým vás myšlienky vracajú pravidelne. Zachytia sa vo vás ako rozkvitnutý bodliak a omíňajú, až kým sa za nimi opäť nevyberiete. Sú také miesta a Slavonice patria bezpochyby k nim. Mestečko, čo bolo mestom v časoch, keď tu na pomedzí Moravy, Čiech a Rakúska prekvital obchod na hlavnej ceste medzi Prahou a Viedňou, je dnes chutnou konzervou renesancie. Jej ideály tu stále dýchajú medzi sgrafitovými stenami domov. Stačí spomaliť, prechádzať sa bez veľkých očí a potichu žasnúť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Pár slov na úvod

Pravidelný čitateľ mojich letných cyklopotuliek je možno prekvapený, veď doteraz som každú ich časť venoval tomu-ktorému regiónu a odrazu len jednému mestu. Verím, že po ozrejmení mojich dôvodom, ostane štedrý priestor darovaný len jednému malému bodu na mape pochopený a nebude mi vyčítané, že vás zdržiavam od iných, dozaista pálčivejších povinností. Úprimne sa priznávam hneď na začiatku, zbytočným je robenie ramien. O Slavoniciach som pred ich samotnou náhodnou návštevou nevedel vôbec nič. Dokonca aj na mape sa predo mnou skrývali, akoby to bola skromnosť, čo ich drží ďaleko od reflektorov turistických top atrakcií.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aká pekná dedina, vravíme si ...

Ojedinelý pôdorys historického centra s budovami do kruhu okolo centrálneho kostola.

Ako sme prišli

Poďme však pekne po poriadku. Chronologicky. Je koniec júla plný slnka a my stále veríme v úspešné zavŕšenie svojej bohumilej misie prejsť naprieč celým Československom. Sme kdesi na hranici historických regiónov Moravy a Čiech, i keď podľa súčasného administratívneho členenia Českej republiky sme už v Jihočeskom kraji. Len s námahou prechádzame zvlneným terénom, z ktorého občasne vykúkajú sídla prazvláštnych mien ako Dešná, Županovice, Písečné, Modletice, Slavětín a Chvaletín.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Každý deň našej cesty si robíme malé ciele v krátkych vzdialenostiach. Motivuje to ísť ďalej, tešiť sa na dosiahnuteľné, tíšiť hlad a prípadné nepohodlie, ktorému sa na sedlách bicyklov nedá vyhnúť. Pozrieme sa do mapy (celý cyklovýlet sme si vystačili s Autoatlasom Československa v mierke 1:200 000) a prstom zabodneme do obce, v ktorej vetríme stravovacie zariadenie, obchod alebo aspoň príjemné miesto na oddych. V závislosti od našich zásob, únavy a psychického rozpoloženia. Dnes sú to Slavonice. Na mape strednej mierky vyzerajú ako niečo, kde bude samoška, reštika a ktovie, možno aj čosi na pozretie. Z kopca to vyzerá viac ako nádejne. Možno je to aj vesničko středisková.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Perla Južných Čiech.

Ako sme sa zamilovali

Cesta nás vedie priamo k potravinám. Nakupujem potrebné a cigarety. Spoza autobusových nástupíšť sa rysujú červené strechy v pravidelnom rozostupe historických miest. Prepadá nás zvedavosť a prejazdom vstupnou bránou vstupujeme na námestie, čo šokuje. Je to ako pocit, keď vyhráte v bločkovej lotérie bez toho, aby ste nejaký bloček vôbec zaregistrovali. Skvostné domy tu svojimi podlubiami otvárajú ústa návštevníkom a poskytujú tieň domácim. Fontána žblnká uprostred vydláždeného námestia v tvare zužujúceho sa véčka, skupinky ľudí sa miešajú vo svojej pestrosti. Toto sme rozhodne nečakali. Pozeráme sa na seba ako marťania po pristátí na Venuši a premýšľame, či sme sa neocitli vo filmových štúdiách pod holým nebom. Rozprávkové postavy však nikde nevidieť. Saltarello hraj!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slavonice sú prezývané aj ako "Malý Telč".

Vitajte cyklisti.

Sadáme ku stolu a za cenu, ktorá poráža aj nejednu bežnú vývarovňu u nás si konečne dávam Katův šleh, keď som sa mu doteraz bezdôvodne vyhýbal. Ide zjavne o obľúbené jedlo regiónu, veď sa nám ponúkal na všetkých menu, z ktorých sme mali možnosť doposiaľ vyberať. Názov neklame, mäso v pikantnej omáčke padne v horúčave vhod. Ako tak stolujeme, prepadá ma myšlienka nikam sa nehnať. Cesta je cieľ a ten, čo sme si pevne stanovili je stále v nedohľadne. Prešli sme dnes síce menej ako málo, dokazovať si niečo heroickými výkonmi však nemá význam. Nie sme Sagan, týždne na dvoch kolesách a neustále ochutnávanie miestnych nápojov vo väčších objemoch ako je u športovcov (za ktorých sa nepovažujeme) zvykom, znižujú výkon a potrebu neustále kočovať. Za opýtanie nič nedáme, v informačnom centre spravíme nad cenami jednoduchšie rozhodnutie.

Sgrafitová výzdoba domov je plná príbehov.

Ako z cukrárne.

Niet nad čím premýšľať. Noc v hoteli Alfa, izba s výhľadom na námestie, cena 200 korún na osobu. Ešte dlho sa spamätávame, musí ísť o omyl, veď robotnícka ubytovňa v Čiernej nad Tisou stojí 10 eur. Iný kraj, iný mrav. Hotel je to zvláštny, pripomína skanzen ale viac nám netreba. Presne takto to máme radi. Jednoduché, strohé, účelné a autentické. Kráľovský pár na návšteve svojich zahraničných dŕžav je po sprche pripravený na prieskum. Tento pobyt sa stane legendárnym.

Náš žltý hotel Alfa, jedna z mála nerenesančných budov na Náměstí Míru.

Výhľad z hotelovej izby na námestie.

Hotelové insitné umenie. No nie je to na zjedenie?

Suveníry zo Slavoníc.

Neďaleko centra (všetko v Slavoniciach sa dá takto označiť) dávame bicykle do servisu, ktorý sa tu zjavuje ako vymodlený. Oba trpia na osmičku zadného kolesa. Mne sa trú aj brzdy o rám, spomaľujú a z jazdy robia posilňovňu. Chalan to má spravené raz dva, tátoše však nechávame tentoraz na hoteli. Peši sa presúva rozdielne. Nohy sú ako z plastelíny a človek sa takmer bojí, že sa mu na rozpálenom povrchu uvaria do mäkka. Cyklista trpí v teple menej ako pešiak. Keď som predtým na vietor nadával, teraz ho velebím.

V takej škole musí byť radosť učiť.

Mestečko je malé a dá sa prejsť za pár minút. Neuspokujeme sa len s centrom za niekdajšími hradbami, ale ideme aj na okraj, kde na nás dýcha príjemna vidiecka atmosféra so záhradkami, ovocnými stromami a deťmi hrajúcimi sa na ulici bez áut. V Slavoniciach sa na malom priestore snúbi reprezentatívna meštianska architektúra s typickou dedinou. Práve takýto koktejl nám chutí a spolu so vzájomným rozhovorom robí prechádzku jednou z tých, na ktoré sa nezabúda. Máme k sebe stále bližšie, mestečká majú na ľudí asi aj takýto účinok.

Mesto plné krás.

V bočných uličkách.

A prišiel sem aj Sixto ...

Z predmestia.

Pouličné pravdy.

Vyzeranie vlaku, ktorý nečakáme.

Čím to je, čím to je? Pýtal sa svojho času Igor Timko nástojčivo v piesni, ktorej text to časom dotiahol až do čítanky. Nerád by som sa porovnával s géniom jeho formátu, nepoznám odpovede na jeho otázky a vôbec, tie boli už dostatočne zodpovedané inými. Napriek tomu si pohmkávam túto dozaista chytľavú melódiu s rovnakou úvodnou otázkou na perách. Čím to je, okrem všetkého doteraz už spomenutého, že sa nám tu tak bytostne páči? Že by sme najradšej výskali radosťou z veže na strechy pod nami, hodiny sedeli na lavičkách, či len tak ľahkovážne popíjali víno a gánili na kočíky?

Vstúpte, nech sa páči!

Obecný rozhlas, hráme iba hity.

K večeru je mesto takmer ľudoprázdne.

Odpoveď je skrytá v poloprázdnych až prázdnych uličkách Slavoníc. V pomalej každodennosti domácich, ktorých je tu ako sa zdá, stále viac ako dotieravých turistov, tak rýchlo obsadzujúcich perly podobných kvalít. Autentickosť, prílišná nenačančanosť, absencia všadeprítomných agresívnych reklám a luxusných prevádzok generujúcich turistické getá v centrách miest. Obchodík s rôznym tovarom, kde na hlavnom námestí kúpite od sudového vína, cez suveníry, domáce potreby a papierenské výrobky úplne všetko. Proste to tu žije, i keď by mnohí povedali, že tu zdochol pes.

Práve takto to máme radi, i keď vieme, že s rozvojom cestovného ruchu sa to zrejme zmení. I keď vieme, že mestá ako Slavonice, sú od neho do veľkej miery ekonomicky závislé. Preto ak môžete, nechoďte sem prosím, neberte nám Slavonice a iné im podobné miesta stále sa vzmáhajúce nadmernej komercionalizácii. Ostaňte radšej doma, s grázlami tu majú už svoje skúsenosti. My sa sem určite ešte vrátime. Spoločne. Veď na romantiku viacerých netreba.

Samoorganizovaný renesančný koncert renesančnej mládeže.

Cez okno.

Horní náměstí.

Náměstí Míru z mestskej veže.

Vidieť veci z nadhľadu.

Perníkové domy.

Zbierka placačiek na veži.

Black and white.

-

Užitočné odkazy pred návštevou Slavoníc

Peter Farárik

Peter Farárik

Bloger 
  • Počet článkov:  258
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Učiteľ geografie, ktorý už viac neučí ako učí. Čerstvý otec. Bystričan žijúci vo Zvolene. Milovník cykloturistiky, ktorý už rok nesedel na bicykli. Konštruktívny rýpal. Autor a správca webu pre lepšiu geografiu - www.lepsiageografia.sk. Zoznam autorových rubrík:  KvízyNezaradenáPotulkyCyklopotulkyŠkolstvoŠkola hrouGeografiaZamýšľaniePseudorecenzieEkológiaVysmrkané básneHaiku a kvázihaikuPoviedky a povedačky

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu