Keď som prednedávnom nazval svoj článok poukazujúci na nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami na samotnom ministerstve školstva Kde nič nie je bude ešte menej, akoby som tušil, že tieto pochybné a neskôr medializované faktúry sú len špičkou ľadovca v burlivých vodách rezortu školstva. Až pričasto počúvame, že finančná hladina týchto vôd sa dotýka samého dna, po preskúmaní faktúr rozpočtových organizácií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) sa však nemôžem ubrániť pocitu, že vody je relatívne dosť, treba len upchať diery, ktorými odteká. Začnime už sľubovanou "krasovou oblasťou" Metodicko-pedagogického centra (MPC), v ktorej sa tvoria rozsiahle skryté priestory. Zažnime lampy a poďme ich preskúmať.Metodicko-pedagogické centrum (MPC) je priamoriadenou organizáciou MŠVVaŠ, jej činnosť sa zameriava na výkon metodickej činnosti a na ďalšie vzdelávanie pedagogických a nepedagogických zamestnancov. Táto činnosť by v zdravom prostredí bola istotne záslužná, v prostredí Slovenska sa však (ne)prekvapivo zdeformovala a hlavným cieľom MPC sú školenia pre pedagógov financované z operačného programu Vzdelávanie (program EÚ), ktoré sa časom zmenili na zber tzv. kreditov, ktorými si učitelia môžu o pár percent zvýšiť svoje biedne platy. Z pozorovania nadobúdam pocit, že učitelia, ktorí sa úprimne snažia o čo najlepšie výkony sa ich vo väčšej miere nezúčastňujú, keďže ich okrem zberateľstva bodov za kredity nevnímajú, ako užitočne a efektívne investovaný čas. Nedivím sa im, množstvo ponúkaných akreditovaných vzdelávacích programov je absurdných a neprínosných. Mohol by som sa napr. prihlásiť na kurzy MS Office, či tvorby web stránok, ale načo, keď tieto činnosti už dávno ovládam. Jediným prínosom by boli len kredity, niektorí učitelia si však vyberajú cestu najľahšieho odporu a zámerne sa hlásia na školenia z oblastí, ktoré ovládajú. Nenaučia sa nič nové, kredity sú však doma a to sa počíta. O probléme "kreditového vzdelávania" písal už pred rokom učiteľ a bloger Ján Macek s ktorým môžem len súhlasiť. Okrem školení by mala činnosť MPC smerovať k publikovaniu metodických materiálov pre učiteľov, ktoré by im pomohli učiť lepšie, inovatívnejšie a viac efektívne. Ak by sme mali hodnotiť túto časť práce MPC, výsledok by bol žalostný. Ročne vydávajú aj napriek personálnemu zabezpečeniu okolo 200 zamestnancov a 13 pobočiek v SR len niekoľko metodických materiálov, ktorých kvalita nie je vôbec oslnivá, ak sa k nim ako učiteľ chcete dopátrať, pripravte sa na absolútne neprehľadný web. Je zaujímavé, že väčšina učiteľov by prakticky ani spomínané metodické materiály nepotrebovala, keďže už roky vyhľadávajú a zdieľajú svoje najlepšie práce na komerčnom portáli zborovna.sk , ktorý funguje aj bez štedrých príspevkov od štátu.
Dosť však bolo povrchného zoznamovania sa, pozrime sa pod pokrievku a nazrime na hospodárenie MPC. Netuším prečo sa zdá byť podľa dostupných faktúr, ktoré si predstavíme, až natoľko neefektívne a či ich k takémuto plytvaniu núti nastavenie čerpania financií z operačného programu Vzdelávanie, alebo by len samotní školitelia z MPC potrebovali ekonomicky vyškoliť. Túto dilemu nechávam nateraz otvorenú a čitateľovi nechávam priestor na vlastný úsudok po oboznámení sa z nasledovným:
Prenájom kancelárskych priestorov v Prešove
MPC Prešov si prenajíma 448 m 2 kancelárskych priestorov v budove na Levočskej č. 11 za 268 800 eur na dobu 40 mesiacov. Mesačný nájom celého priestoru stojí MPC PO spolu 6720 eur (1 m2 - 15 eur). Zaujímavou skutočnosťou je pritom fakt, že samotné MPC PO sídli na ulici T. Ševčenka 11, kde majú k dispozícii podľa zmluvy o upratovaní ich priestorov spolu 1400 m 2 . Na viac ako 800m2 týchto kancelárskych priestorov len nedávno uložili novú plávajúcu podlahu v cene 20 tisíc eur. Nie som realitný maklér a o cenách za prenájom kancelárskych priestor mám len hmlisté predstavy, web topreality.sk má však v ponuke pre Prešov 1m2 vo všetkých prípadoch za výrazne menej ako 15 eur/m 2 a MPC BB platí za prenájom kancelárskych priestorov v relatívne exkluzívnej budove Porges Palota v centre Banskej Bystrice 7,88 eur / m 2. Neviem koľko ľudí pracuje v MPC PO a prečo potrebujú tak neobvyklú rozlohu, o počte zamestnancov však napovie zoznam kontaktov na ich webe, sadnite si predtým, ako ho otvoríte. Pracovníkov je zrejme natoľko veľa, že by sa na schody nezmestili a preto pristúpilo regionálne pracovisko MPC Prešov k výstavbe výťahu za 108 500 eur. Samotnej výstavbe predchádzala projektová dokumentácia v sume 9870 eur. Ostáva len veriť, že výťah bol vystavaný pre potreby bezbariérového vstupu, v opačnom prípade je táto investícia značne nepochopiteľná.
Kancelársky papier a kancelárske potreby
Rozsiahle kancelárske priestory sa musia naplniť nielen pracovníkmi, ale aj kancelárskym papierom a kancelárskymi potrebami. Úradníci milujú kancelársky papier a kancelárske potreby. Ako inak si vysvetliť ich nákup v celkovej sume 999 tisíc eur na tri roky. Ide o centrálny nákup pre všetkých 13 pracovísk MPC na Slovensku a po prepočte sa dostaneme k sume cca 800 tisíc korún na jedno pracovisko ročne. Keďže sa dnes už na papier väčšinou nepíše ale tlačí, bez nákupu tonerov to samozrejme nepôjde. Za rok do ich nákupov investovalo MPC spolu 45 600 eur (dve faktúry 1 , 2 ). V dobe digitalizácie a možnosti šírenia informácií v elektronickej podobe nejde o práve malé sumy.
Dodávka tlačových materiálov
Množstvo kancelárskeho papiera a tonerov by sa dal sedliackym rozumom vysvetliť potrebou tlačiť veľké množstvo metodických materiálov, pozvánok apod. Ako si však potom vysvetliť, že si MPC objednalo tlač obrovského množstva bližšie nešpecifikovaných publikácií, skladačiek, plagátov a brožúr spolu za sumu 4,36 milióna eur? Medzi publikáciami sú napr. zahrnuté aj náklady na výrobu a tlač časopisu Pedagogické rozhľady, ktorých 10 čísiel v celkovom náklade 66 tisíc kusov vychádza na 249 204 eur. Dovolím si zapochybovať o nutnosti vydávania spomínaného časopisu v náklade 6600 ks na číslo, okrem toho je neuveriteľné, že v čase krízy a šetrenia sa jednoducho vydávanie neobmedzí len na elektronickú verziu, ktorá je mimochodom dostupná na webe MPC . Web samotného časopisu sa nezdá priveľmi funkčný. Faktúry ( 1 , 2) na dodanie tlačových materiálov vzbudzujú vážnu pochybnosť o efektivite vynaložených prostriedkov o to viac, že jedna z nich obsahuje článok XI. s názvom Mlčanlivosť. Nerozumiem vetám, ako Zmluvné strany sú povinné zachovávať v tajnosti všetky dôverné informácie, ktoré sú uvedené v tejto kúpnej zmluve a v jej prílohách a/alebo ktoré budú uvedené v jej dodatkoch a prílohách, v dobe keď sú všetky faktúry dostupné online cez Centrálny register zmlúv.
Tričká a reklama
Ozaj neviem, ako je nastavené čerpanie finančných prostriedkov Operačného programu Vzdelávanie a či EÚ vyslovene vyžaduje minúť presnú sumu na reklamu a propagáciu. Ak by tomu aj tak bolo, nemám dôvod byť naštvaný menej, keď sa dozvedám, že za peniaze daňových poplatníko EÚ si dalo MPC, ako súčasť svojho projektu Vzdelávanie pedagogických zamestnancov k inklúzii marginalizovaných rómskych komunít, vyrobiť tričká s potlačou (pravdepodobne pre účastníkov školení) za 11 960 eur. Okrem tričiek šírilo MPC informácie o operačnom programe Vzdelávanie aj cez reklamy v rádiách. Na výrobu 5 tridsaťsekundových reklamných spotov, oznamov a rozhovorov vynaložilo 6869 eur.
Prenájom ubytovacích zariadení na účely školení
Množstvo školení realizovaných MPC sa koná priamo na školách a v priestoroch regionálnych pracovísk MPC. Veľké množstvo prezenčných kurzov sa však cez víkendy uskutočňuje aj v prenajatých priestoroch. Organizácia si necháva zjavne záležať a miesta kurzov si nevyberá náhodne, takmer vždy ide o ubytovacie a konferenčné zariadenia vo vychytených lokalitách, ako sú Vysoké Tatry, kúpele apod. Za účelom školení si MPC v roku 2011 celoročne prenajímalo až 21 zariadení, z čoho je 9 faktúr na 49 999 eur, 8 na 36 000 eur a 4 faktúry sú vystavené na 12 000 eur. Celková suma dosahuje 738 000 eur. Zaujímavá je vzácna zhoda cien za nocľah prakticky vo všetkých zariadeniach - 25 eur osoba/noc. Ak vychádzame z predpokladu, že školenie je víkendové s dvomi prespaniami a plnou penziou (8,30 eur) vychádza nám, že v roku 2011 sa cez takto realizované školenie cez MPC spolu vyškolilo takmer 12 tisíc učiteľov. Jedným z využívaných zariadení je aj Vzdelávacie a regeneračné centrum Kežmarské žľaby, ktoré pomocou grantov nedávno vybudoval OZ PŠaV. Prenájom sa platí z príspevkov operačného programu Vzdelávanie a zdá sa, že sa priveľmi nepremýšľa, ako ich čo najviac zracionálniť.
Počítače do každej školy
MPC záhadne zabezpečuje aj distribúciu nových notebookov do škôl a každoročne nakupuje z prostriedkov operačného programu Vzdelávanie ich veľké množstvo. Minulý rok to bolo napr. 9,13 mil. eur. Notebooky následne distribuuje na jednotlivé školy cez zmluvy o bezodplatnom prevode majetku štátu. Činnosť sa zdá byť super a chvályhodná, veď nové počítače sa učiteľom a najmä žiakom zídu. Bol by v tom však čert, aby v tom nebol nejaký háčik. Notebooky sú do škôl distribuované ako súčasť operačného programu Vzdelávanie a škola sa pri ich prijatí zaväzuje plniť niekoľko podmienok. Prvou podmienkou je umiestniť techniku v miestnosti, ktorá je dostupná pre všetkých zamestnancov školy (zborovňa?), druhou je využívať Techniku len na účely Projektu a Vzdelávania. Táto formulka v praxi znamená, že mnoho z týchto notebookoch na školách nie je využívaná, keďže na základe zmluvy nemajú učitelia právo ich využívať na svoju prípravu na vyučovanie, na prípravu školských hodín apod. Prístup samotných žiakov k počítačom a ich využitie vo vzdelávacom procese je priam vylúčené. Škola sa okrem iného zaväzuje, že aspoň jeden z jej pedagógov sa zapojí do projektu Vzdelávanie cez operačný program. Takéto danajské dary sú pekné na papieri, v skutočnosti sú paradoxne niektorým školám príťažou, jedna pani učiteľka z nemenovanej školy mi napr. spomínala, ako majú plnú miestnosť takýchto počítačov, ktoré nemôžu využívať a v dnešnej dobe, keď potrebujú priestor na novú učebňu im len zavadzajú. Poznámka pod čiarou: verejné obstarávanie na zabezpečenie novej techniky v rezorte školstva, vyhráva v až priveľa prípadoch spoločnosť Datalan. Začínam veriť v náhodu.
-
Po dlhej ceste podzemím, sme zrazu na konci chodby zazreli zväčšujúce sa svetlo sľubujúce otvor. Vyvieračka ústi v skalách svetlého lesa a naše telá sa tešia zo slnečných lúčov. Tok sme aspoň trochu preskúmali, zakreslíme mapu, podáme správu, akýsi divný pocit sa nás však nie a nie striasť. Krasové oblasti ešte stále nevydali všetky svoje tajomstvá.
