Predpona "eko" - dá sa tomu veriť?
Tí všímavejší z vás, už určite zaregistrovali zvýšený výskyt rôznych "eko" produktov, či služieb ponúkaných na trhu. Niekedy býva predpona "eko" len zavádzajúcim lákadlom na pritiahnutie zákazníka, ktorý ma snahu nakupovať ohľaduplne voči životnému prostrediu. Sú však aj výrobky a služby, kde je adjektívum "eko" adekvátne a plne zodpovedá skutočnosti. Jedná sa väčšinou o rôzne certifikované systémy, ktoré sú kontrolované štátom a majú svoje platné "eko značky". Takými sú na Slovensku napr. produkty ekologického poľnohospodárstva, ekologicky vhodné výrobky a pod. Som rád, že zákazník má pri svojej spotrebe, čoraz viac možností zvoliť si produkt, ktorý minimalizuje svoje negatívne vplyvy na životné prostredie. Jedným zo základných kritérií pri nákupe dneška by nemala byť len otázka ceny, kvality, chuti, či zdravotnej nezávadnosti produktu ale aj otázka environmentálna.
Nedávno som sa však na internete stretol s niečím, čo prekonalo aj moju najbizarnejšiu predstavivosť. Dokázal som si predstaviť ekologicky priaznivé alternatívy temer v každej sfére nášho života. Už máme i ekoturizmus, ekooblečenie, ekodopravu, ekopapier. No eko porno? Tiež ste o tom nepočuli? Nevadí, ani ja. Eko porno?
Pozrime sa teda na zelené porno bližšie. O čo ide? Je to celkom jednoduché. Základnou myšlienkou je viera, že čokoľvek sa dá využiť na záchranu našej matičky Zeme. Ako povedal klasik: "nepoznám čisté a špinavé peniaze". Bohužial i na environmentálne akcie sú nevyhnutné peniaze, kedže i príroda je zahrnutá do materiálneho sveta ľudí. O neúprosnom a desivo rýchlom ubúdaní tropických daždových pralesov v Južnej Amerike vie už asi každý obyvateľ tejto planéty. Jednou z možností ako tieto zelené pľúca Zeme zachrániť, je ich výkup do súkromného vlastníctva a ich následné vyhlásenie za chránené územia, kde je akákoľvek ťažba a hospodárske využívanie zakázané.
Finančných prostriedkov na výkup pralesov je žalostne málo, kedže málokto je ochotný dať prostriedky na niečo, z čoho nebude mať žiadny osoh. Ekonóm rozmýšľa podľa vzorca "peniaze musia vyrábať ďaľšie peniaze" a investícia z altruizmu, či súcitu voči prírode nie je témou dňa.
Preto sa mladá dvojica z Nórska rozhodla priložiť ruky k dielu a verí, že našla cestu ako zachrániť dažďové pralesy. Ako ľahšie získať peniaze na pomoc pralesom, než založiť pornografickú web stránku? So ziskom 120 000 USD v priebehu siedmych mesiacov , môže byť podľa ich vlastných slov "eko porno" spôsob ako meniť svet. Kto za tým stojí?
Leona Johansson má 21 rokov a na hlave neodmysliteľné dreadlocky. Jej partner Tommy Ellingsen má 28 a telo pokryté tetovaním. Mladí idealisti pretavili svoju prvotnú myšlienku záchrany divočiny pornom do projektu FUCK FOR FOREST (FFF) - pornografickej web stránky, kde majú prípadní záujemcovia za členský poplatok prístup k filmom a fotografiám mladej dvojice a jej priateľov. V ponuke je široká škála, od pomerne cudných erotických aktov, kde nahé modelky objímajú stromy až po pornografické scény s prvkami tantrického sexu.
"To, čo robíme je o radosti zo sexu, je to o slobode vyjadrenia, " hovorí Ellingsen, "nie je to porno, kde ide len o sex. Ak by boli ľudia viac otvorení svojej sexualite, nemuselo by byť vo svete toľko problémov. Prišli sme s ideou (FFF), o ktorej sme vedeli, že je správna." Návštevníci stránky si teda uspokoja nielen svoje libido, ale zároveň i svoje svedomie prispením na environmentálnu zbierku. O čo tu ide?
Environmentálny odkaz dvojice je názorne vyjadrený na stránke FFF, kde sa spája erotika a sex spolu s informáciami o ničení dažďových pralesov. Ako príklad môžu poslúžiť nasledovné vety: "Strácame 33,8 mil. akrov tropických lesov za rok". "Experti odhadujú, že posledné zostávajúce dažďové lesy budú vyťažené skôr ako za 40 rokov."
Nemecký Der Spiegel si však vo svojej reportáži "Saving the rainforest with eco-porn" z júla tohto roku, kladie otázku: Je svet skutočne pripravený na "eko-porno"? Odpoveď sa zdá, aspoň na teraz jasná - nie je. Ako ďalej uvádza, strach z negatívnej publicity, najmä v silne katolíckej Južnej Amerike, kde sa nachádza prevažná časť tropických dažďových lesov, nabáda veľa ochranárskych organizácií k opatrnosti. Jednou z nich je napr. WWF (World Wildlife Fund), ktorá odmietla prijať peniaze ponúkané od FFF. "Dôvodom nášho rozhodnutia je, že naša organizácia si zakladá na nespájaní nášho mena a loga s určitými odvetviami priemyslu. Vaše odvetvie je žial jedným z nich."
Ani napriek tomuto odmietnutiu jednou z najväčších svetových ochranárskych organizácií, nestráca dvojica nádej a zanietenie. Údajne sú v kontakte s viacerými organizáciami a je len otázkou času, kedy prelomia atmosféru nedôvery, či spoločenské predsudky. Idú ešte ďalej, keď plánujú nakrútenie dokumentárneho filmu, ktorý by zobrazoval návštevu hercov z FFF u Juhoamerického kmeňa, ktorého životný štýl je ohrozený odlesňovaním. Dvojica má taktiež turné po európskych festivaloch, kde sa snaží hľadať ďaľších dobrovoľníkov a rozširovať filozofiu FFF. Čo z toho vyplýva?
Aj príklad projektu FUCK FOR FOREST ukazuje, že snahy o záchranu prírody môžu byť nesmierne rôznorodé a dokonca kontroverzné. Zámer spomínaných mladých ľudí je iste ušľachtilý a dovolím si tvrdiť že i úprimný, no môžme opomenúť spôsob, akým sa ho snažia napĺnať? Snáď najstaršia etická dilema, či je dôležitejší cieľ alebo prostriedky k nemu smerujúce, sa tak opäť ukazuje ako stále aktuálna. Ďaľšou otázkou ostáva, či je nutné, aby sa organizácie vykupujúce daždové pralesy na ich záchranu pri nedostatku financií a pri akútnosti riešenia, stavali do pozície zaritých moralistov. Z pohľadu Slovenska by bolo zaujímavé, ako by na prípadnú ponuku FFF zareagovalo napr. Lesoochranárske zoskupenie VLK, ktoré vytvára sieť súkromných prírodných rezervácií vykupovaním vybraných lesných porastov.:)
