Hneď na úvod upozorňujem, že článok nebude odborným elaborátom na komplikovanú tému, ale skôr nástrelom mojich vlastných názorov, ktoré sa nemusia zhodovať s väčšinovým názorom v učiteľskej obci. Napokon, už som si zvykol, no som presvedčený, že vnášanie mierne kontroverzných tém do diskusie môže len pomôct.
Mnohé dôvody, pre ktoré je učiteľské povolanie pre mladých absolventov učiteľských smerov neatraktívne sú dostatočne zhrnuté v článku Učiť či neučiť? Dilema pre mladých pedagógov. A to ešte nehovoríme o skutočnosti, že prvé sito nastáva hneď pri výbere vysokej školy u maturantov. Najlepší z nich sa na pedagogické školy nikdy masovo nehrnuli, dnes je však situácia ozaj kritická. Už možno onedlho sa dožijeme rokov, kedy bude kvalita mladých absolventov učiteľských smerov mizerná nielen kvôli mizernosti samotných vysokých škôl, ktoré ich dostatočne nepripravujú, ale aj z neúprosnosti rezu krivky pána Gaussa.
Za ďalšie riadky ma bude viacero učiteľov preklínať, označovať za priam nepriateľa učiteľského stavu a moja čítanosť u pedagógov klesne ako teplota na začiatku zimy. Buďme však úprimní. I keď sa učitelia sťažujú na nízke platy, mnohí z nich sú v skutočnosti radi, že sú radi. Čísla a regionálne rozdiely nepustia. Ak sa pozriete na platové tarify platné pre učiteľov, nezamestnanosť niektorých regiónov a napr. ceny nehnuteľností kdesi v okrese Trebišov, byť učiteľov aj so súčasným platom je vlastne polahoda. Pripíšte si k tomu istotu pracovného miesta oproti súkromnému sektoru, pravidelné a včas vyplácané mzdy, pokoj v porovnaní so živnostníkmi, dlhú dovolenku a výjde vám dream job. Čudujem sa, že si to tí mladí zatiaľ nevšimli. Alebo si to všimol len minister, ktorý zdá sa ihneď pochopil aké je odhodlanie štrajkujúcich učiteľov?
Keďže sa sťahujem a na svojich súčasných školách končím, stojím pred náročnou úlohou hľadania si učiteľského miesta kdesi bližšie pri mojom novom bydlisku. Ľahké ako motýľ, povedali by ste. Známy je, píše, vedia o ňom, na vysoké školy chodí prednášať, životopis má na svoj vek napchatý ako je napchatý batoh turistu paštikami a nadôvažok je v školstve exodus, veď všetci vravia - hneď, čo si iné nájdem, bežím od školstva ako bežec z náhorných planín. Chyba lávky. Napriek tomu, že som poslal životopisy so žiadosťami na všetky školy v piatich okresoch a šíril svoju čudesnú náborovú reklamu na sociálnych sieťach kde sa dalo, nedostal som inú ako zamietavú odpoveď. A nie som sám, viem o viacerých mladých učiteľoch, ktorí sú pri hľadaní tej svojej školy už takmer zúfalí.
Akú majú asi šancu nájsť si prácu v školstve čerství absolventi? Jeden pohľad na pracovné ponuky v regionálnom školstve vám napovie, že viac ako biedne. Síce prekvapivo ale predsa nájdete zoznam ponúkaných pracovných miest na webe ministerstva vnútra, ponúk je tam ozaj minimum, portál venovaný len vyhľadávaniu pracovných ponúk v školstve Edujobs zíva prázdnotou ako socialický obchod po Vianociach.
Nedostatok učiteľov je jednoducho blud. Smutnejšou pravdou je vysoký priemerný vek slovenských pedagógov, ktorý prevyšuje hodnoty európskych štátov. Nič proti dôchodcom, odkrútili si svoje a neraz sú skutočnými vzormi vo svojom odbore, mali by však vedieť, kedy je čas odísť a prenechať šancu mladším, z ktorých vzíde ďalšia generácia úspešných učiteľov. Keď som sa začal téme dôchodcov na slovenských školách pred pár dňami venovať, prekvapilo ma zistenie, že nielenže sú mnohí takí, ktorí po dosiahnutí dôchodkového veku na školách dobrovoľne ostávajú pracovať (aký to rozpor s tvrdeniami o náročnosti, zvýšenom strese a záťaži spojeným s výkonom učiteľského povolania), ale zároveň k platu súbežne poberajú aj starobný dôchodok.
Problému pracujúcich dôchodcov sa vo svojom článku dávnejšie na blogu venoval aj Pavel Sibyla. Ak sa učiteľ po dosiahnutí dôchodkového veku rozhodne ďalej na škole pokračovať, poberá tak nielen tabuľkovo prakticky najvyšší možný plat v školstve, ale ešte si k nemu každý mesiac prilepší aj o výšku dôchodku. Samozrejme, dôchodky sú nízke, nechajú sa počuť títo učitelia. Dokopy mať mesačne okolo 1000 eur v čistom si vraj zaslúžia. Súhlasím, problém však nastáva vtedy, keď týmto spôsobom bránia mladým učiteľom zarobiť, čo i len 450 eur, ak by boli na ich pracovnom mieste. Hodnotiť, ktorá skupina spomínaných zamestnancov potrebuje objektívne vyššie príjmy pre život je ošemetné. Prikláňam sa však k názoru, že skôr tá, ktorá si zakladá rodinu a rieši potrebu vlastného bývania. A vôbec, nie je to len problém školstva, podľa údajov zo Sociálnej poisťovne pracuje na Slovensku až okolo 60 tisíc dôchodcov, ktorí okrem mzdy poberajú aj starobný dôchodok.
Nechcem rozpútavať "flame war" starí vs. mladí, myslím si však, že minimálne v štátnej správe a školstve, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu by malo platiť - dôchodok alebo práca. Predišlo by sa tak záťaži pre štátny rozpočet - plat, dôchodok, dávka v hmotnej núdzi alebo nezamestnanosti pre nezamestnaného mladého a zároveň by došlo k omladeniu učiteľských kolektívov. Nie je normálnou situácia, keď dnes nemá riaditeľ školy žiadne legálne možnosti prepustiť učiteľa dôchodcu s pracovnou zmluvou, i keď má na jeho miesto na stole desať žiadostí od rôznych uchádzačov (resp. má s vyplatením niekoľkomesačného odchodného, čo by bolo záťažou pre rozpočet školy). Vo verejnosti možno nie je známa ani skutočnosť, že učitelia dôchodcovia sú pre školy finančne nákladnejší, keďže spadajú do vyšších platových tried (plus príplatok za každý odpracovaný rok) ako začínajúci alebo mladí učitelia.
Školstvo má mnoho problémov a ani jeden z nich sa rýchlo nevyrieši. Pri niektorých však stačí len sedliacky rozum a politická vôľa robiť nepopulárne opatrenia. Je len na nás ako sa rozhodneme.
End of story. Teším sa na diskusiu, triafajte vecne.
