Čo ostalo pri výsledkoch PISA 2012 nepovšimnuté

Autor: Peter Farárik | 14.12.2013 o 20:45 | (upravené 16.12.2013 o 14:22) Karma článku: 15,34 | Prečítané:  15350x

Od zverejnenia správy medzinárodného testovania žiakov PISA 2012, sa k jej výsledkom pravidelne vracajú nielen slovenské médiá. Zdá sa však, že obsiahlosť správy a časová náročnosť potrebná na jej preštudovanie, vedie k opomínaniu viacerých zaujímavých zistení, ktoré môžu byť pre pochopenie výsledkov našich žiakov kľúčové. Pozrime sa na niektoré z nich.

Okrem už známeho testovania žiakov v matematike a čitateľskej gramotnosti, obsahuje dokument s názvom PISA 2012 Results aj výsledky prieskumov medzi riaditeľmi škôl a žiakmi. Podľa jedného z nich má Slovensko málo šťastných žiakov. Zo všetkých štátov zahrnutých do prieskumu máme tretích najviac nešťastných žiakov vôbec, väčší zúfalci sú už len v Česku a Južnej Kórei. S tvrdením I feel happy at school súhlasilo len okolo 60% našich žiakov. V Indonézii, Albánsku, Peru a Thajsku by sa pod tvrdenie podpísali takmer všetci (graf).

Dôvody, pre ktoré sa práve slovenskí žiaci cítia v škole tak mizerne, sú na dlhú diskusiu, ktorá má len malú šancu generovať jasný záver.  Neobstojí však postreh, že najšťastnejší žiaci sú tam, kde majú školy najnižšie nároky a dosahujú najhoršie výsledky. Vyvodiť podobný vzťah z grafu by bolo príliš jednoduché so sklonom k zavádzaniu. Ako možné vysvetlenie sa ponúka skutočnosť, že najviac šťastia v škole vykazujú žiaci z ekonomicky menej vyspelých štátov, kde nebol prístup ku kvalitnému vzdelaniu ešte donedávna samozrejmosťou. Rovnako dôležitou môže byť aj rozdielnosť v mentalite medzi povedzme stredoeurópskymi národmi (na chvoste rebríčka) a národmi Latinskej Ameriky alebo juhovýchodnej Ázie. Je zvláštne, že vysoký podiel šťastných je aj medzi žiakmi v Šanghaji, Singapure alebo Taiwane, ktoré sú známe prísnou disciplínou, drilom a stresom. Slováci sú zrejme skutočne najviac ufrflaný národ, čo sa prejavuje cez výchovu už u detí.

Možnú odpoveď na toľko nešťastných žiakov prinášajú výsledky prieskumu skúmajúceho vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi. Takmer 80% žiakov v nich vyjadrilo súhlas s nasledovnými tvrdeniami - s učiteľmi vychádzam dobre; väčšine učiteľov záleží, aby sme sa v škole cítili príjemne; ak potrebujem pomoc, učitelia sú nápomocní; väčšina učiteľov sa správa férovo. Na prvý pohľad ide o vysoké čísla, v porovnaní s ostatnými krajinami však zaostávame. Albánsko, Kazachstan alebo Čína vykazujú hodnoty okolo 90%.

Ak je však so vzťahom s učiteľmi spokojných až 80% našich žiakov, prečo sa v škole cíti šťastne len 60%? Výsledky týchto názorových a pocitových prieskumov sú do veľkej miery subjektívne, no i tak by ma zaujímalo, čo tí naši študenti vlastne chcú a aké sú ich očakávania ohľadne školy.

Pokúsme sa hľadať dôvody nespokojnosti žiakov na školách v ďalšom prieskume. Podľa neho sa u nás deje niečo vážne tragické a nevysvetliteľné. Samotná správa OECD si všíma, že medzi rokmi 2003 a 2012 sa prístup žiakov ku škole dramaticky zhoršil najmä na Slovensku. Za posledných cca 10 rokov nám narástol počet žiakov presvedčených o tom, že škola je len stratou času až o 10%! Horšie už dopadlo len Tunisko. Prečo sme dospeli k tak výraznému poklesu? Obávam sa, že už samotní žiaci pochopili, že žijú v krajine, kde vzťah medzi dosiahnutým vzdelaním a možnosťou sa zamestnať, resp. mať vyšší príjem, nie je priamoúmerný. Nečudo, keď vyrastajú v prostredí, kde sa neraz darí podvodníkom, prospechárom a iným, rozprávkové ideály devalvujúcim typom osobností. Rovnakou mierou k tomu prispieva zrejme aj fakt, že dostať sa na školu  vyššieho stupňa (a úspešne ju absolvovať) je dnes už skôr základným ľudským právom ako možnosťou, ktorú treba úsilím dosiahnuť.

Zdroj: Pisa 2012 Results: What Makes School Successful? (Klikom zväčši)

Autor Geoff Petty vo svojej uznávanej knihe Moderné vyučovanie spomína zaujímavé zistenie. Podľa neho väčšina žiakov uprednosťnuje férových, no zároveň prísnych učiteľov, ktorí vyžadujú výsledky. Nespokojnosť našich žiakov so školou, tak môže vychádzať aj zo skutočnosti, že sme výrazne poľavili v disciplíne, ktorá je jedným z najdôležitejších faktorov efektívneho učenia sa. Zlú atmosféru na školách si zapríčiňujú do značnej miery samotní žiaci, ktorí svojim správaním znemožňujú pokojný priebeh vyučovania a vzdelávací proces. Na neustále sa zhoršujúce správanie našich žiakov poukazujú učitelia už dlhodobo, tento problém sa naplno prejavuje aj vo výsledkoch prieskumu ohľadne disciplíny, kde Slovensko vykazuje opäť podpriemer OECD.

Podľa odpovedí z prieskumu medzi riaditeľmi škôl máme v porovnaní s priemerom OECD väčšie problémy so záškoláctvom, dochádzkou (jednoznačne najhorší výsledok zo všetkých krajín!), s účasťou žiakov na školských aktivitách, s rešpektom voči učiteľom (len pár krajín je na tom horšie) a s narúšaním priebehu vyučovania zo strany žiakov (sme porovnateľní len s latinskoamerickými a arabskými krajinami).

Niekde sa jednoducho stala chyba. Buď sme na školách nesprávne pochopili význam slov ako demokracia a sloboda, alebo sú naše deti predsa len iné a sú z divých vajec, bez možnosti polepšenia. Možno len chýbajú pomocní asistenti, špeciálni pedagógovia, vhodnejšie doplňujúce vzdelávanie pre pedagógov, slušnosť v celej spoločnosti a rodinách. Alebo sú Slováci už raz takí?

Možno rešpekt učiteľov ozaj závisí aj od ich postavenia v spoločnosti a tabuľke príjmov. Ak by tomu tak skutočne bolo, nedostatku rešpektu voči nim zo strany žiakov sa nemožno čudovať. Graf nižšie hovorí jasnou rečou. Menej ako u nás, dávajú učiteľom už len v Lotyšsku, Rumunsku a Indonézii.

Zdroj: Pisa 2012 Results: What Makes School Successful? (Klikom zväčši)

Nezaplatený učiteľ nútený k hľadaniu bočných príjmov, učiaci demotivovaných a nedisciplinovaných žiakov. Kto by od neho čakal zanietenie? Nečudo, že aj v prieskume zameranom na entuziazmus učiteľov, obsadzujú tí naši nelichotivú poslednú priečku spomedzi všetkých krajín OECD. Zo skúmaných partnerských krajín sú na tom horšie len Brazília a Tunisko. Vzniká nám začarovaný kruh - demotivovaní a vyhorení učitelia vplývajú na žiakov a ich ochotu nadchnúť sa pre vzdelanie, nedisciplinovaní žiaci bez záujmu a rešpektu voči škole zas spätne vplývajú na vyhorenie učiteľov. Ako z toho von?

Poznáte to zrejme z vlastných školských čias. Hodiny strávené nad domácimi úlohami nepatrili medzi príjemné kratochvíle. O ich prínose pre vaše vzdelanie vás mohli rodičia a učitelia darmo presviedčať. Vonku bolo pekne, slnko svietilo, cez leto lákal sídliskový šport, či šibalstvá, cez zimu zas sánkovačka, guľovačka a akákoľvek forma zábavy, čo by dala zabudnúť na školu. To, že dnešné decká už pomaly ani von nechodia, je pre mňa ešte záhadnejšie po vzhliadnutí grafu nižšie. V porovnaní so staršími generáciami žiakov, strávia so školskými povinnosťami po poslednom zazvonení oveľa menej času. Podľa čísiel z grafu sa čas školopovinnej mládeže potrebný pre domáce úlohy skrátil o neuveriteľných 5 hodín týždenne len za posledných 10 rokov!

Zdroj: Pisa 2012 Results: What Makes School Successful? (Klikom zväčši)

Ide však naozaj všetko do pekiel? Skutočne sa nenájde medzi toľkými prieskumami, tabuľkami a grafmi aspoň jeden, ktorý by nás predsa len zahrial pri srdci? Povedal o našej výnimočnosti a pofúkal rozďavené rany nášho slovenského ega? Hľadal som dlho a našiel. Pri pohľade naň pocíti hrdosť na prácu našich učiteľov aj ten najväčší skeptik. Ak existuje štát, kde do bodky platí za málo peňazí - veľa muziky, tak je to práve naše krásne Slovensko. Preto nezúfajme, zdá sa, že ešte nie je všetko stratené. No môže byť aj horšie.


Zdroj: Pisa 2012 Results: What Makes School Successful? (Klikom zväčši)

-

Doplnenie:

Tvrdenie "Obávam sa, že už samotní žiaci pochopili, že žijú v krajine, kde vzťah medzi dosiahnutým vzdelaním a možnosťou sa zamestnať, resp. mať vyšší príjem, nie je priamoúmerný", vychádza zo subjektívneho pocitu, ktorý je v spoločnosti rozšírený a zakorenený natoľko, že mu prepadol aj samotný autor článku.  Ak by sme sa na danú problematiku pozreli cez optiku dát, podobné vyjadrenie by nebolo tak jednoznačné.


Podľa Eurostatu aj publikácie OECD Education at a Glance chráni formálne vzdelanie (napríklad titul) pred nezamestnanosťou na Slovensku viac, než v priemere v krajinách OECD či EÚ. Vzdelanie podľa štatistík rovnako vedie k vyšším príjmom. Zaujímavá je však skutočnosť zo štúdie OECD PIAAC, z ktorej vyplýva, že spomínané platí na Slovensku pre dosiahnuté vzdelanie, nie pre vedomosti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?