Zaspalo slovenské školstvo dobu?

Autor: Peter Farárik | 4.12.2013 o 18:38 | (upravené 4.12.2013 o 22:02) Karma článku: 15,75 | Prečítané:  18371x

Uverejnenie výsledkov medzinárodného testovania žiakov PISA prebehlo médiami a konverzáciami medzi prostým ľudom ako téma, ktorá z tohto priestoru vytesnila aj hviezdu posledného obdobia Kotlebu. Je dojímavé sledovať koľko pozornosti vzbudzuje kvalita vzdelávania na Slovensku a koľko odborníkov na školstvo sa u nás vždy spoza toho-ktorého bučka objaví, aby povedali, čo povedať treba. Nebudem preto výnimkou a pridám svojich pár viet z pohľadu učiteľa.

Hneď na úvod si vyjasnime pozície. Kto čaká text prinášajúci liek na problémy nášho školstva, nech ďalej ani nečíta. Žiadny všezaberajúci liek jednoducho neexistuje. Rovnako neexistujú ani jednoznačné závery z práve uverejnených výsledkov testovania PISA (celá správa od NÚCEMu), v ktorých dosiahli slovenskí žiaci o niečo slabšie výsledky v porovnaní s posledným testovaním spred troch rokov.

Som posledný, ktorý by sa snažil problémy zľahčovať, nepreháňame to však trošku s dôležitosťou čísiel, nad ktorými sa dnes pozastavujú noviny aj babky v čakárňach nemocníc? V odborných kruhoch na jednej strane silnie názorový prúd proti testom, ich zmyslu a objektivite, na strane druhej im verejnosť prisudzuje možno až neprimeranú dôležitosť. Samozrejme, skutočnosť, že naši žiaci sa vo výsledkoch prepadli o niekoľko bodov, môže byť výstražným prstom zhoršujúceho sa stavu. Ochkaniu nad tým, že nás predbehlo xy krajín však nie celkom rozumiem.

Pozrite sa na tabuľku s výsledkami ešte raz a zamyslite sa. Čím môžu byť spôsobené rozdiely vo výkonnosti žiakov medzi krajinami? Zdá sa, že množstvo vynaložených finančných prostriedkov na systém vzdelávania nehrá až tak kľúčovú rolu, ako sa niekedy prezentuje (i keď by sa tu žiadalo povedať, že v pomere cena - kvalita sme na tom viac ako svetovo). Je to odlišnosťou školských systémov, spôsobmi výučby? Aj v tomto prípade je vypozorovať jednoznačnú súvislosť viac ako komplikované. Niektoré krajiny majú konzervatívnejšie, niektoré liberálnejšie školstvo. Niektoré kladú dôraz na slobodu žiaka a učenie schopností, iné stále na učenie vedomostí a stále v nich pretrváva memorovanie.

Možeme vysvetliť prvé miesta ázijských krajín (alebo ich ekonomicky najlepšie fungujúcich oblastí) odlišnou mentalitou, zaužívanou súťaživosťou, drilom, perfektnou disciplínou a tradičným dôrazom na hodnotu vzdelania? Ak áno, aké ponaučenie alebo inšpiráciu si z toho môžeme vziať? Čo nám čísla v hodnoteniach testovania o školákoch v týchto krajinách nepovedia? Učia sa radi? Nie sú konkurenčným prostredím premotivovaní a vystresovaní až po oblaky? Aký to má dopad na ich zdravie? Poznáme odpovede na tieto otázky? Sú pre nás vôbec dôležité?

Ak sa pozrieme na krajiny z podobného kultúrneho prostredia, s ktorými by sme sa mohli porovnávať viac objektívne, čo nám vychádza? Sme skutočne tak tragickí? Som rád, ak sa človek (národ, krajina) porovnáva s najlepšími, nepozeráme sa však za pre nás trochu privysoký plot? Prečo očakávame, že naše školstvo bude patriť medzi najlepšie na svete? Máme podobné nároky aj na iné oblasti nášho života, alebo je pre nás vzdelanie natoľko dôležité, že práve tu by sme mali vynikať? Možno vyzniem skromne, možno priam hlúpo. Napriek tomu si nemyslím, že umiestnenie krajín ako Holandsko, Švajčiarsko, Fínsko, Kanada, Veľká Británia, Island, Nórsko apod. v rebríčku pred nami, by nás malo stavať do pozície tragédou zúfalo sa snažiacich preťať si žily. Čo potom takí Švédi pod nami? Asi sú to úplní blbci bez budúcnosti, nikdy z nich nič nebude, nič vo svete nedosiahnu. A čo Izrael? To už aj tí Židia osprostievajú? Práve o tom sú výsledky takýchto testovaní. Nevypovedajú dokopy o ničom. Je úsmevné počúvať o tom, ako si Slováci myslia, že sú nejak extra vzdelaní, talentovaní a svetoborní.

Zdá sa, že sa v tom už ani sviňa nevyzná. Raz verejnosť, rodičia a odborníci vystupujú proti skostnatelým metódam využívaných za socializmu. Dovolávajú sa slobody na školách, voľnosti, hravšiemu a atraktívnejšiemu vzdelávaniu, dôrazu na individualitu žiaka, na jeho schopnosti, city, osobnosť. Chcú čo najmenej memorovania, viac tvorivosti, problémových úloh. Veď všade to tak vo vyspelom svete majú, len my nie a nie sa vymaniť zo zatuchnutého myslenia minulosti.

Staré dobré časy (zdroj fotografie)

Keď prebehnú reformy (i keď s mnohými chybami a prešľapmi), ozývajú sa naopak hlasy volajúce po starej dobrej škole. Ej, to bolo iné za oných čias, tá disciplína, tie vedomosti, čo sme sa v škole naučili! Priznám sa vám, ani ako učiteľ sa v tom už nevyznám. Aké sú vlastne naše predstavy o ideálnej škole? Nekričalo sa ešte nedávno po okresaní učiva, nekritizovalo zahltenie osnov nezmyslami a zbytočným balastom? Zrazu je zdá sa všetko inak. Stačilo zverejniť výsledky jedného testu a polovica národa je presvedčená o našej skaze.

Prečítal som si pozorne diskusie, počúvam, pozerám a denne v škole so žiakmi zažívam. Myslíte si, že sú nám učiteľom vzdelávacie výsledky žiakov ľahostajné? Že sa všetci slepo držíme nariadených plánov, nech sú akokoľvek biedne? Mýlite sa, zo svojich skúseností viem, že učiteľ má relatívne veľa slobody naučiť žiakov to, čo si myslí, že je podstatné aj keby to išlo nad rámec toho, čo sa učiť má. Neraz sa však stretáva nielen s nepochopením rodičov ale aj samotných žiakov. Chcete ich učiť tvorivosti, samostatnosti, prakticky využiteľným vedomostiam, neraz sa však doslova bránia. Na projekt, v ktorom si sami naplánajú svoju cestu vo vybranej krajine alebo Slovensku hľadia zo začiatku s hrôzou v očiach. Darmo im tvrdíte, že schopnosť zabezpečiť si dopravu, ubytovanie, plán cesty a pritom sa zmestiť do stanoveného rozpočtu, môže byť dobrou skúsenosťou. Už Komenský vedel, že škola by mala žiakov baviť. Preto my učitelia po večeroch vymýšľame, tvoríme, vystrihujeme a robíme všetky tie malé veľké veci, aby mali aj vaše deti zo školy nielen vedomosti, ale aj zážitok. Reakcia časti verejnosti? Tá dnešná škola, deti sa tam len hrajú a nič neučia...

Netreba zabúdať, že škola nie je len o vedomostiach. Nečakajte však, že vám vaše dieťa prevychová. To, že sme čoraz slabší v čitateľskej gramotnosti zrejme nebude len chybou školy. Možno vás to prekvapí, ale v škole sa ozaj číta. Kde sa číta menej sú domácnosti, z ktorých do škôl deti prichádzajú. Ak nečítajú rodičia, ťažko to žiadať od detí (koľko detí by vám úprimne zaspievalo túto pieseň?). Apropo, ten pokles vo výsledkoch nepripisujte zlým internetom, facebooku, Rytmusovi a Farmám. Možno budete prekvapení, ale podobné "nástrahy" číhajú na žiakov v celom svete. Alebo sme opäť výnimoční?

Na záver ešte jedno zamyslenie. Pamätáte si na "socialistickú školu"? Tú, v ktorej sa podľa mnohých tak veľa učilo, v ktorej mali žiaci disciplínu, učiteľ autoritu a deti líca červenejšie? Viem, nostalgia je silná čarodejka, ale skutočne by ste chceli práve takúto školu pre vaše deti aj dnes? Čo vravíte? Že sa u nás okrem okresania osnov i tak nič nezmenilo? Boli ste naposledy v škole nedávno, alebo ju poznáte len z rozprávania? Ja som v nej denne a rozdiel je obrovský. Mám 31 rokov, ale nepamätám si, že by sme sa na základnej (či strednej) škole pristavovali pri učiteľoch, priateľsky s nimi prehodili reč, bavili sa uvoľnene aj o mimoškolských záležitostiach a to najhlavnejšie - nebáli sa ich. O hrách nemohlo byť ani reči, s výnimkou hodín zemepisu. Hádajte, čím som dnes.

Školy a v škole sa nie je dobré báť. Bojím sa však toho, že nakoniec bude za všetko i tak vinný učiteľ. Aký učiteľ - taký žiak. Testovanie to jasne dokazuje. A ešte majú drzosť pýtať viac, pri takých výsledkoch! Nech sú radi, že majú vôbec toľko, darmožráči!

PS: Radi skutočne sme, na porade sa spomínalo, že peniaze na chod školy aj výplaty budú.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?