Bezdetná krajina vychádzajúceho slnka

Autor: Peter Farárik | 21.10.2013 o 18:50 | (upravené 21.10.2013 o 23:36) Karma článku: 11,36 | Prečítané:  2305x

Nízka pôrodnosť nepostačujúca na udržanie stabilnej populácie, je dnes postrachom mnohých vyspelých štátov sveta. Kam až môže kríza natality zájsť, ukazuje už dnes príklad Japonska, kde sa ročne predá viac plienok pre seniorov ako tých pre deti. Prognózy sú varujúce, mladí Japonci nielenže málo plodia, ale podľa prieskumov strácajú záujem aj o sex. Sme svedkami konca národa, ktorý už raz vstal z mŕtvych?

Po úspešnom článku Geografia sexu, som sa téme neplánoval už ďalej venovať. Niektoré procesy sa však najlepšie približujú na konkrétnych príkladoch a tzv. prípadové štúdie (case studies) vypovedajú viac ako celosvetové štatistiky. Z hľadiska starnutia populácie, vymierania národa a sociálnych rizík, ktoré so sebou tieto fenomény dneška prinášajú, by sme nenašli lepší príklad ako Japonsko.

V roku 2012 žilo v Japonsku o 284 tisíc duší menej ako v predošlom roku, čo tvorí pri celkovom počte obyvateľov niečo cez 127 mil. 0,22 percentný pokles len za jeden rok. Ak by išlo o ojedinelý demografický úkaz, dalo by sa nad tým ešte mávnuť rukou, dramatický pokles však trvá už viac ako desaťročie a nepredpokladá sa, že by sa vôbec zastavil.

Odhaduje sa, že do roku 2050 stratí Japonsko viac ako 25 mil. obyv. a výrazne zostárne. Už dnes je štátom s najstarším obyvateľstvom (mediánový vek je 45 rokov), v roku 2050 bude 44 percent Japoncov v dôchodkovom veku, do roku 2100 môže počet obyv. klesnúť až na 91 miliónov (graf).

Človek by si povedal, že pri "preľudnenosti sveta" nejde o problém, veď populačná explózia po druhej svetovej vojne neobišla ani Japonsko, ktoré za 60 rokov po nej svoju populáciu takmer zdvojnásobilo. Práve generácia mladých Japoncov bola motorom prudkého rozvoja krajiny (bez výrazných zdrojov nerastných surovín), ktorý vrcholil v šesťdesiatych rokoch, keď Japonsko získalo pozíciu druhej najsilnejšej ekonomiky sveta hneď po USA (49 percent Japoncov bolo v tom čase mladších ako 25 rokov, len 8 percent starších ako 65 rokov). V roku 1988 pochádzalo 8 z 10 najväčších spoločností sveta práve z krajiny vychádzajúceho slnka. Dnes nemá Japonsko v rebríčku 20 najväčších spoločností ani jedného zástupcu a štátny dlh dosahuje 200 percent hrubého domáceho produktu (Can Japan Rise Again?).

Čína by sa so svojou politikou jedného dieťaťa, rekordným ekonomickým rastom a stárnucou populáciou mala poučiť. Z masy dostupných a relatívne vzdelaných pracovných síl sa neskôr stáva masa dôchodcov zvyknutých na istý štandard. Nízky podiel ľudí v produktívnom veku, vedie k nízkym hodnotám pôrodnosti, čo sa za niekoľko rokov prejaví v ešte nižšom podieli ľudí, od ktorých sa očakávajú deti.

Ostanú japonské školy prázdne? (1)

Vekovú skladbu obyvateľstva pochopíme najlepšie cez vekové pyramídy, ktoré znázorňujú vekovú skladbu celej populácie danej krajiny. Pomocou webu populationpyramid.net je jasné, že regresívna pyramída neveští pre Japonsko nič dobré. Výhľady do budúcnosti sú ešte horšie. Pozrite si pyramídy aj pre Slovensko a iné štáty, obavy z nasledovania japonskej cesty sú vo vyspelom svete namieste. Najbohatšie štáty EÚ nestrácajú obyvateľov len vďaka migrácii, cez ktorú dlhoročne kompenzujú prirodzený úbytok (viac ľudí umrie ako sa narodí). Veľká Británia takto v roku 2012 zaznamenala rekordný nárast obyvateľstva. Štáty s najvýraznejšou stratou obyvateľstva sú preto tie, kde je síce podobne nízka pôrodnosť ako vo vyššie spomínaných, nie sú dostatočne atraktívnymi alebo otvorenými pre migrantov a zároveň strácajú vlastné obyvateľstvo emigráciou (Moldavsko, Estónsko, Bulharsko, Ukrajina, Lotyšsko, Litva, Rumunsko). Ak si v Európe plánujeme zachovať súčasný sociálny systém, otázka o zastavení prílivu migrantov, by sa mala nahradiť skôr otázkou ich skladby.

Ale späť k Japonsku. Ako už bolo v úvode spomenuté, príčiny nízkej pôrodnosti, nie sú len v zameraní mladých na kariéru, ktorej budovanie je uprednostňované pred zakladaním rodiny. Tento jav je rovnako viditeľný aj v Európe a na Slovensku. Stúpa priemerný vek, v ktorom sa ľudia sobášia, čo sa prejavuje aj neustále rastúcim priemerným vekom prvorodičiek (šplhá sa k tridsiatke). V Japonsku sa ku všetkému pridáva aj pozoruhodný fenomén nezáujmu o sex, ako sa bližšie dočítate v článku The Guardian.

Medziľudské vzťahy cez technológie? (3)

Z prieskumov a štatistík vychádza práve Japonsko ako najasexuálnejšia krajina sveta. Len 15 percent Japoncov uvádza, že mali sex aspoň raz za posledný týždeň, priemerný Japonec sa počas roka miluje len niečo viac ako tridsaťkrát (svetový priemer je 103, Gréci vedú rebríček s niečo viac ako 150 pohlavnými stykmi ročne), štvrtina slobodných vo vekovej kategórii 30 až 34 rokov ešte nemala sex. Viac údajov o sexuálnom správaní Japoncov podáva článok Sexless Japan, Really? Tieto čísla silne kontrastujú s našou predstavou o Japoncoch, vytvorených na základe rôznych anime, festivalu na oslavu penisu (2), alebo tradičných erotických malieb shunga.

V súčasnom Japonsku sa nezáujem o sex označuje ako celibátny syndróm, a stáva sa celospoločenskou témou. Počet ľudí žijúcich ako single dosahuje rekordné hodnoty. Prieskum z roku 2011 zistil, že až 61 percent slobodných mužov a 49 percent slobodných žien vo veku 18-34 rokov, nebolo v žiadnom "romantickom vzťahu". Ďalšia štúdia uvádza, že tretina mladých Japoncov do 30 rokov nemala nikdy žiadny vzťah. Takmer polovica žien vo veku 16-24 rokov nemá záujem o sexuálny kontakt, rovnako to cíti štvrtina mužov.

Chlapi, čo poviete, nie je ich škoda? (4)

Nikdy doteraz (od začiatku získavania štatistík) sa v Japonsku nenarodilo menej detí ako v roku 2012. Krajina čelí väčšej hrozbe akou sú zemetrasenia, či tsunami. V ekonomickej recesii je udržať si dobre platenú prácu a budovať korporátnu kariéru čoraz náročnejšie, ceny bývania sú astronomické (odhadom 13 mil. slobodných Japoncov žije stále u rodičov), voľného času je málo a stresu priveľa. Stále pretrvávajúca kultúra mužskej dominancie odrádza mladé japonky od manželstva, v ktorom by sa od nich očakávala starostlivosť o domácnosť a deti (Japonsko je nízko v rebríčkoch rovnosti pohlaví), čoraz viac spoločenských stykov je vedených online a ku skutočným stretnutiam dochádza čoraz zriedkavejšie.

Mladí sa nechávajú počuť, že na vzťah a lásku nemajú čas ani energiu, je to niečo, čo by im zbytočne komplikovalo život, v ktorom sa plne venujú svojej profesii:

"I find some of my female friends attractive but I've learned to live without sex. Emotional entanglements are too complicated," he says. "I can't be bothered. / "We meet once a week to go clubbing," she says. "I don't have time for a regular boyfriend. I'm trying to become a fashion designer." Asada, who studied economics, has no interest in love. "I gave up dating three years ago. I don't miss boyfriends or sex. I don't even like holding hands."

Sociológ Eberstadt si myslí, že Japonsko sa už čoskoro stane akousi futuristickou spoločnosťou, ktorej významnú zložku budú tvoriť ľudia, ktorí nikdy nežili v manželstve a sú bezdetní. Podľa vládneho populačného inštitútu, sa zo súčasných dvadsiatničok až štvrtina nevydá a ich šanca ostať bezdetnými je štyridsaťpercentná.

Aktívni aj v starobe (2)

Postoje súčasných mladých Japoncov na sex, manželstvo a plodenie detí, by sa mohli zdať úsmevnými, z hľadiska budúcnosti krajiny však predstavujú koliesko v spúšťači časovanej bomby. Pre migráciu stále uzavretá spoločnosť bude trpieť čoraz viac na nedostatok pracovných síl, nárast počtu poberateľov dôchodkov povedie k ešte výraznejšiemu zadlžovaniu, potenciálne k zvyšovaniu daní a strate ekonomickej konkurencieschopnosti. Najdlhšie žijúci ľudia na Zemi si vyžiadajú svoju daň aj vo vysokých výdavkoch na zdravotnú a sociálnu starostlivosť, ktorej finančná náročnosť bude ležať na pleciach čoraz menej početnej skupine obyvateľstva v produktívnom veku.

Jedno je isté, Japonsko sa zmení. Podľa mnohých speje jeho doba na výslní ku svojmu koncu. Podľa druhých sa inovatívnemu a pracovitému národu podarí vysporiadať sa po atómových bombách a prírodných katastrofách aj s touto hrozbou. Veď prognózy sa neraz mýlia (viď koniec ropy a peak oil). Vývoj budem so záujmom sledovať. I keď je možné, že dnešní japonskí päťdesiatnici ma ešte prežijú.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?