Pomôže vysokoškolákom projekt za viac ako 17 mil. eur?

Autor: Peter Farárik | 29.6.2013 o 13:37 | (upravené 2.10.2013 o 18:22) Karma článku: 15,72 | Prečítané:  3202x

Nielen v rezorte školstva sme si už zvykli na rôzne monster projekty financované z európskych fondov. Najnovší projekt realizovaný Ústavom informatizácie a prognóz školstva s názvom Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti preto vzbudzuje oprávnené obavy. Pomôže viac ako 17 miliónov eur skutočne prepojeniu vysoškolského vzdelávania s praxou, alebo pôjde o ďalšiu zahodenú šancu minúť peniaze daňových poplatníkov rozumne.

Projekt v celkovej hodnote 17 072 300 eur (514,320 milióna SKK), ktorého zmluva je k nahliadnutiu na webe Centrálneho registra zmlúv, si kladie vznešené ciele Rozvoja ľudského potenciálu vo výskume a inovácii najmä prostredníctvom postgraduálneho štúdia a odbornej prípravy výskumných pracovníkov a prepájanie činností univerzít, výskumných stredísk a podnikov do sietí. Prispôsobiť vysokoškolské vzdelávanie potrebám vedomostnej spoločnosti prostredníctvom rozvoja inovatívnych foriem vzdelávania, rozvoja aktívnej spolupráce vysokých škôl so súkromných sektorom pri tvorbe nových študijných odborov a programov a pri racionalizácii a skvalitnení existujúcich študijných odborov a programov vysokých škôl a pri procese výučby, zvýšenie zapájania vysokých škôl do medzinárodnej spolupráce a pod.

Ľudskou rečou by som ciele projektu po jeho vyčerpávajúcom prečítaní opísal trochu inak. Podľa stanovených cieľov a najmä metodiky, pôjde v značnej miere najmä o získavanie a spracovanie veľkého množstva štatistických ukazovateľov ohľadne úspešnosti absolventov vysokých škôl na trhu práce. Pochybnosti vyvoláva najmä zadanie projektu Ústavu informatizácie a prognóz školstva (UIPŠ), čo je taký štatistický úrad pre organizácie pod rezortom školstva. Jednoducho zistíme to, čo už dávno vieme aj bez plánovaných dotazníkových, telefonických a online prieskumov v radoch študentov, absolventov, ľudí z praxe, či vysokoškolských pedagógov. Aby sme si nemysleli, že to všetko zaplatia len daňoví poplatníci z Európy, náš štátny rozpočet sa na nákladoch podieľa sumou viac, ako 2,5 mil. eur.

Projekt má trvať od 5/2013 do 11/2015 a ako vidieť, vyprodukuje množstvo štúdií, analýz a materiálov a jeho výsledkom možno bude úspešné umiestnenie, až 100 absolventov VŠ na trh práce. Výborné za pol miliardy korún...


Okrem zhŕňania štatistkých údajov má byť cieľom aj prepojenie vysokoškolského vzdelávania s praxou, cez vytvorenie kontaktov medzi vysokými školami a súkromným sektorom. Jednoducho vysokoškoláci budú chodiť do podnikov na prax, v opise projektu sa uvádza, že ak to možnosti nedovolia, realizuje sa to aspoň prostredníctvom exkurzie, alebo príchodom odborníka z praxe priamo do školy. Sám som zvedavý, ako sa podarí realizátorom projektu zapojiť do praxe nimi plánovaných viac, ako 9000 študentov. Okrem toho mám pocit, že aktívni študenti sa sami od seba do praxe zapájajú už dnes, či už vo forme rôznych stáží, brigád, alebo ako dobrovoľníci.

Cieľom projektu je aj zmena dnešných študijných programov k ich väčšej praktičnosti. Nerozumiem, čo v tom bráni vysokým školám už dnes a prečo sa má táto zmena udiať na základe realizovaných štruktúrovaných interview so vzorkou odborníkov z podnikovej praxe a VŠ pedagógmi. Vysoké školy na základe projektu vytvoria kompetenčný profil absolventa a budú im odporučené inovované profily študijných programov a profily navrhovaných kompetencií ich študentov.

Zdá sa, že pracovníci našich vysokých škôl sú asi nesvojprávni, keď toto nedokážu bez projektu za 17 miliónov eur. Zo spomínanej sumy sa samozrejme, ako to už býva minie značná časť na pozoruhodné položky, pri ktorých sa môžeme na chvíľu pristaviť.

Ako vidieť v tabuľke vyššie len riadenie projektu zhltne značnú časť celkovej sumy. Projektový manažér si počas trvania projektu príde na 77 621 eur, vedúci administratívny pracovník na 75 167 eur, hlavný ekonóm na 77 324 eur, dvaja informatici majúci na starosti údržbu webstránok výjdu na 123 038 eur a ďalší dvaja, čo budú zabezpečovať technickú podporu a správu informačných systémov a IKT pre odborných a administratívnych pracovníkov projektu len na 20 847 eur. Samozrejme k nim treba pripočítať celú záplavu rôznych koordinátorov, ekonómov, redaktorov popularizácie za 120 tisíc eur a pod.

Zaujímavé sú aj položky týkajúce sa nájmu, ako napr. nájom priestorov pre administráciu projektu v cene 165 267,20 eur (24 eur/m2), prenájom priestorov na školiace strediská projektu na vysokých školách v sumách niekoľko desiatok tisíc, nájmy niekoľkých dopravných prostriedkov na celé obdobie trvania projektu, pričom prenájom jedného vozidla výjde na 13 320 eur, čo je suma, za ktorú sa dá kúpiť nové auto bez akýchkoľvek problémov.

Cestovného je tam taktiež neúrekom za v prepočte viac, ako milión slovenských korún, ak sa osoby zapojené do projektu kdesi ubytuvávajú, stojí ich to vždy 60 eur na osobu a noc, veď prečo nie, my na to máme... Žiadny projekt sa samozrejme nezaobíde bez nákupu notebookov, ku každému externý 19 palcový monitor, digitálnych fotoaparátov (každý za 350 eur), digitálnej kamery na účely monitoringu za 1300 eur a podobné osožné prkotinky. Tie sú však len kvapkou v mori v porovnaní s ostatnými položkami z rozpočtu.

Chcem sa prudko mýliť a neskôr sa UIPŠ a celému projektu ospravedlniť za tento nedôverčivý článok, no dnes skutočne neverím, že niečo podobné bude akýmkoľvek prínosom pre slovenské vysoké školy a ich absolventov. Čas ukáže. Ak si koncom roka 2015, ešte niekto okrem priamo finančne zapojených aktérov, na projekt vôbec spomenie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?