Učiteľ a zázraky na počkanie

Autor: Peter Farárik | 12.6.2013 o 18:32 | (upravené 2.10.2013 o 18:23) Karma článku: 17,36 | Prečítané:  18299x

Slovenskí učitelia majú jedno z najzaujímavejších povolaní. Pomaly už s týždennou pravidelnosťou sa im servírujú neustále novinky. Raz sa zakáže to, neskôr sa prikáže ono, zruší sa tamto a vznikne hento. Raz je škôl veľa a málo žiakov, neskôr je málo veľkých tried. Včera fičali jazyky, zajtra už matematika. Aj človek venujúci sa téme školstva sa v záplave rozvodnených duševných pnutí ministerského trustu stráca, ako hlava topiaceho sa v bahnotoku. Do roku 2014 sa budú musieť učitelia naučiť vyučovať v skratke, instantne, rýchlo a efektívne. Väčšina predmetov sa totižto zúži na jednohodinovky.

V Štátnom pedagogickom ústave sú zrejme obdivovatelia technologických firiem. Ako inak si vysvetliť, že pravidelne prinášajú nové štátne vzdelávacie plány, programy - novšie verzie, aktualizácie, 2.0, 3.0, nový operačný systém...

Podľa najnovších zámerov sa má minulá reforma, ktorá sa ešte stále nestihla uchytiť a pre ktorú chýba množstvo učebníc, opäť reformovať a veľké zmeny nastanú od školského roku 2014/2015. Reforma reformy, krok vpred, krok vzad. Jeden aby sa v tom vôbec vyznal. Personalisti dnes neustále blahorečia flexibilitu pracovníkov a učitelia sú ohybní, ako gumené bábiky. Už len čakám, kedy nastane bod zlomu.

Školy, ktoré sa mali možnosť posledné roky profilovať podľa skladby svojho pedagogického zboru, potrieb svojich žiakov, či záujmu rodičov, sa majú po novom opäť spodobovať. Rovnosť je vraj dobrá, všetci by mali mať rovnaké šance, podmienky, rovnaké istoty...

Keď sa nedávno kládol dôraz na cudzie jazyky, po novom sa bude na matematiku a rodný jazyk. Nejdem sa púšťať do debaty o vhodnosti dvoch, alebo jedného povinného cudzieho jazyka už na základných školách. Nedá sa však ignorovať fakt, že mnohé školy majú učiteľov jazykárov nemčiny, francúzštiny apod. Po novom zrejme prídu o úväzky a ako sa kedysi ruštinári prerábali na angličtinárov, budú sa francúzštinári asi prerábať na učiteľov pracovného vyučovania.

Pozrite si tabuľku povinného minima pre žiakov základných škôl s navrhovanou hodinovou dotáciou pre jednotlivé predmety od septembra 2014. Pravdepodobne vás zarazí veľké množstvo jednohodinoviek, ktoré svietia pri väčšine predmetov. V každom ročníku síce ostanú aj voliteľné hodiny, ktoré môže vedenie školy venovať vybranému predmetu, ich počet sa však v porovnaní so súčasným stavom znižuje. Voliteľné predmety neraz slúžia aj pre ošetrenie existencie predmetov. ako sú environmentálna, regionálna, či mediálna výchova, ktoré sa na nejednej školy stali bežnou a obľúbenou súčasťou vzdelávania a preto si nemyslím, že by riaditelia škôl pristúpili k ich rušeniu. Podčiarknuté a sčítané, mnoho predmetov ostane s časovou dotáciou jedna vyučovacia hodina týždenne.

Každý učiteľ, ktorý mal niekedy predmet s jednou hodinou týždenne, vám povie, že práve nedostatok času robí jeho predmet takmer zbytočným. Za jednu hodinu týždenne (cca 33 hodín / rok) sa toho stihne skutočne žalostne málo. Ak máte tú smolu, že váš jednohodinový predmet pripadá na pondelok alebo piatok, môžete si byť istý, že vám odpadne aspoň štvrtina z celkového počtu vašich hodín. Žiaci berú predmety - jednohodinovky na ľahkú váhu a neraz cez týždeň aj zabudnú, že vôbec existujú.

Je paradoxné, že za ministrovania archeológa skončí dejepis, ako druhoradý predmet s minimálnou časovou dotáciou. Už dnes sa pomaly neučí ani pravek a starovek sa preletí, ako Concordom. Možno sa mýlim, keď si myslím, že poznať dejiny je užitočné. Podobne ako dejepis je na tom aj geografia, ešte horšie informatika. Niekedy dôležité predmety klesli na úroveň občianskej, etickej, hudobnej, výtvarnej, či náboženskej výchovy.

Tu sa dostávame aj k zaujímavej, patovej situácii. Od učiteľov sa celkom oprávnene vyžaduje učiť moderne, pútavo, učiť hrou, zavádzať do výučby originálne prvky, mať individuálny prístup k žiakov, neskúšať formou testov apod. Ako to však majú učitelia všetko zvládnuť za jednu hodinu týždenne, keď sú radi ak si na konci školského roka môžu vydýchnuť, že stihli prebrať všetko učivo rýchlosťou svetla, mi je veľkou neznámou. Okrem samotného učiva daného predmetu, sú učitelia povinní do svojich hodín implementovať medzipredmetové vzťahy a tzv. prierezové témy. Ministerstvo by malo začať s distribúciou inzerátov - hľadajú sa čarodejníci, ochotní pracovať pod stresom, rýchlo a kvalitne. Značka lacno.

Aj keby sme dali za pravdu téze, že vyšší počet hodín matematiky povedie k zlepšeniu matematických vedomostí a schopností našich žiakov, niečo tu nesedí. Každý človek, čo niekedy pričuchol k školstvu vám povie, že mať do týždňa 4 alebo 5 hodín jedného predmetu, nie je žiadny zásadný rozdiel. Zásadným rozdielom však je, či máte hodinu jednu, alebo dve. Pridanie hodiny matematike má tak potenciál zlepšiť výkony žiakov len minimálne, veľkou mierou však negatívne ovplyvní výsledky v iných predmetoch, ktoré tento krok poškodí.

Matematika je dobrá hlavne na jednoduché počty. Počty v prípade našej novej tabuľky nepustia. Žiak základnej školy bude mať počas svojej školskej dochádzky v ZŠ spolu cca 300 hodín náboženskej výchovy, 264 hodín hudobnej výchovy, 200 hodín dejepisu, 132 hodín občianskej náuky a okolo 1230 hodín matematiky. Ostáva len veriť, že deťom tú matematiku už načisto nezhnusíme, lebo viete, ani jesť rezeň každý deň nechutí. Tristo hodín náboženstva je spolu presne dvanásť a pol dňa čistého času. Ak stretnete dieťa so svätožiarou, netreba sa ľakať, nie je to anjel ... je to žiak slovenskej školy.

S pánom priatelia!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?