Hneď na úvod sa ospravedlňujem za názov článku, ale vychádza z citátu samotného pána ministra, ako si môžete prečítať v rozhovore s ním v denníku Pravda. Nateraz sa ubráňme unáhleným súdom a pristavme sa pri číslach, ktorými sa samotné ministerstvo, tak rado oháňa.
Čísiel sa týkala aj logická otázka redaktora, ktorý sa pána ministra na rovinu opýtal, či dokáže učiteľka rovnako kvalitne odučiť 30 a 15 detí, na čo mu Čaplovič odpovedal rečníckou otázkou Chcete povedať, že ja som blbý? Následne pokračoval spomienkami na svoje školské časy, keď chodil do tridsaťčlennej triedy a hľa, kam to napriek tomu dotiahol. Dovolím si odcitovať vety z jeho odpovede, nad ktorými som premýšľal počas fajčenia dvoch cigariet za sebou a napriek tomu, som nepochopil logiku povedaného: Nesúhlasím s tým, že si učitelia zjednodušujú prácu cez testy. Som za to, aby učiteľ prišiel viac do kontaktu. Ak učitelia budú súhlasiť s tým, že budú viac komunikovať so žiakmi, môžeme sa baviť o počtoch žiakov.
Možno nemal pán minister deň a možno má ozaj logické pochody, ktoré sú nad rámec môjho obyčajného učiteľského rozumu. Nesúhlasí s testami, pričom sa ministerstvo pod jeho vedením púšta do mnohomiliónových projektov zameraných na štandardizované testovanie. Volá po kontakte učiteľa so žiakom, čo sa dá chápať, ako snaha o intenzívnejší individuálny prístup a pritom navrhuje zvyšovanie počtu žiakov v triedach. Ak mi niekto napovie, ako vyšší počet žiakov v triede pomôže učiteľovi k hlbšiemu osobnému kontaktu s nimi, má u mňa minimálne jedno belgické pivo. Obávam sa, že čím viac žiakov, tým menej kontaktu a tým viac testov. Alebo len niečomu prudko nerozumiem.
Ale poďme ďalej k už spomínaným číslam. Ministerstvo sa pri navrhovaných opatreniach, rado odvoláva na štúdiu s názvom Education at Glance. Z jej dát skutočne vyplýva, že čo sa počtu žiakov v triede týka, Slovensko má nižšie čísla, ako je priemer OECD (tabuľka). Od drvivej väčšiny krajín sa však zásadne nelíšime, ide skôr o malú odchylku, ak neberieme do úvahy Čínu, ktorá má priemerne v triede 38 žiakov.
Čína, náš vzor? (zdroj obrázku)
Je zaujímavé, že ministerstvo si zo spomínanej správy vyberá len to, čo mu hrá do karát. Ostatné ukazovatele ho zrejme nechávajú chladným. Škoda, že sa číslami neoháňa aj v prípade výšky výdavkov na jedného študenta ročne, kde sú v grafe spomedzi štátov OECD nižšie od Slovenska len latinskoamerické Čile, Mexiko a Brazília (tabuľka). Rovnako aj porovnanie percenta HDP idúceho do školstva pre nás vyznieva hanebne. Napriek tomu, že ide o všeobecne známy fakt, je dobré si pripomenúť, že horšie od nás sú len Indonézia a India (tabuľka). V platovom ohodnotení učiteľov sú pod nami len Estónsko a Indonézia (tabuľka). Ak by ste si mysleli, že slovenskí učitelia si tak nízke platy zaslúžia, keďže podľa mnohých učia len pár hodín do týždňa a majú dlhé prázdniny, vedzte, že v porovnaní s inými krajinami, na tom nie sú nijak exkluzívne (tabuľka).
Keď už spomíname nudné, no dôležité čísla, čudujem sa, že sa dodnes nik nepristavil pri dôležitom ukatovateli finančnej efektívnosti učiteľov. Podľa ministerstva je nás učiteľov veľa a triedy sú málo početné, sme chudobní a nemôžeme si ďalej dovoliť živiť tento neefektívny systém. Verejnosť je presvedčená, že výstupy školského systému v podobe vedomostí žiakov sú prabiedne a preto treba sekať a sekať. Aká je však pravda? Ak by sa na náš školský systém pozrel ekonóm z hľadiska vstupných nákladov a kvality výstupov, došiel by k záveru, že máme veľmi efektívne školstvo, ktoré ako sa ľudovo hovorí - aj z hovna bič upletie.
Ukazovateľ na ktorý chcem poukázať sú náklady učiteľ / jeden žiak. Pomer sa skladá z viacerých premenných. Čím vyšší plat učiteľa, tým je pochopiteľne jeho cena na žiaka vyššia. Zvyšujúci sa počet žiakov v triede náklady na učiteľa logicky znižuje. Zvyšovaním počtu žiakov v triedach sa ministerstvo zrejme snaží systém finančne zefektívniť, jeden by povedal, že až ušetriť na deťoch a ich vzdelaní. Ako teda stojíme v nákladoch učiteľa na jedného žiaka v porovnaní s ostatnými štátmi OECD?
Podľa údajov ceny učiteľa na žiaka v správe Education at Glance 2012, nás vychádza učiteľ na jedného žiaka v prepočte na paritu kúpnej sily 933 amerických dolárov (tabuľka), čo je menej ako vo všetkých štátoch OECD s výnimkou Estónska a Mexika. V Českej republike je to na porovnanie 1803, v Poľsku 1364, v Maďarsku 1236 a v Slovinsku 4060 dolárov. Horibilné sumy zo štátov západnej Európy snáď ani netreba spomínať.
Preto sa pýtam, sme na tom skutočne tak zle, aby sme museli ísť smerom späť k navyšovaniu počtu žiakov v triedach a sťažovaniu výchovno-vzdelávacieho procesu nielen pre učiteľov, ale najmä samotných žiakov? Má byť tento krok jedným z tých, ktorým chce ministerstvo smerovať ku kvalitnejšiemu školstvu? Alebo je to len zúfalá snaha ušetriť tam, kde šetria len burani - na vzdelaní?
Je blbý pán minister, alebo ja?
