Neverte mapám sveta

Autor: Peter Farárik | 22.5.2013 o 9:01 | (upravené 30.9.2013 o 7:14) Karma článku: 12,76 | Prečítané:  20636x

S mapami sveta sa stretávame už v útlom detstve, nevyhneme sa im v škole a neskôr na nás vyskakujú aj z rôznych nečakaných miest. Na základe nich si vytvárame náš vnútorný obraz o svete v ktorom žijeme, posudzujeme svetadiely alebo štáty. O pravdivosti a presnosti máp ľudia väčšinou nepochybujú. Ako ste na tom vy? V čom nás klamú a ako im lepšie porozumieť?

Ľudia motajúci sa výraznejšie okolo máp, mi dnešný článok hádam odpustia a neodomrú nudou. Ostatní v ňom možno nájdu aspoň pár nových, prekvapivých informácií. Mapám sa vo svojich článkoch venujem pravidelne, dodnes som však trestuhodne opomínal jeden z najpálčivejších problémov kartografie, ktorý je na prvé počutie prekvapivo triviálny. Nie je ním nič menšie (alebo väčšie?), ako vyobrazenie sveta na jednu prehľadnú a presnú mapu.

Čo je pri tvorbe mapy sveta, ktorú videl jeho priemerný obyvateľ, odhadom desaťtisíckrát počas svojho priemerne dlhého života? Nie som odborníkom na kartografiu a obsiahly výklad by bol na dlhý a pravdepodobne o niečo odbornejší (rozumej nudnejší) článok a preto sa to pokúsim skrátiť. Základným problémom a výzvou zároveň je vyobrazenie trojrozmerného a komplikovaného povrchu Zeme na rovinu mapy. Darmo zjednodušíme reálny tvar našej planéty na sféroid, ktorý umožňuje realizovať výpočty a iné radovánky. Preniesť jeho povrch na jednu mapu bude vždy "krížom". Nebudem komplikovať a hriešne zjednoduším. Predstavte si, že by ste chceli vašu kresbu z gumenej lopty preniesť na papier tvaru obdĺžnika. Verím, že väčšina z vás by na to išla jednoducho, z papiera by spravila valec, do ktorého stredu by ste vložili pokreslenú loptu. Ktoré miesta na lopte by sa dotýkali plochy papierového valca? Ak ste odpovedali, že tie najviac vypuklé (v strede), odpovedali ste správne. Čím bližšie by ste išli k "pólom", tým vzdialenejšie by plochy na lopte boli od valca okolo nej. Rovnako je to aj s tvorbou máp sveta tzv. valcovými mapovými projekciami. Mapa je najpresnejšia v oblasti rovníka, smerom k pólom nastáva problém - výrazné skreslenie veľkosti plôch.

Mapa sveta, ako ju poznáte z nástenných prevedení. Mapová projekcia Mercator (1)


Aby príčiny nepresnosti mapy sveta v zrejme najznámejšej mapovej projekcii v histórii - Mercator, pochopili aj deti, môže poslúžiť vlastnoručná tvorba malej papierovej planétky v aktivite, ktorú opisujem v článku na svojom blogu venovanom školskej geografii. Mercatorovo zobrazenie bolo vymyslené v 16. storočí a pre svoj účel je dodnes vynikajúcim. Pre lodnú a inú navigáciu je ideálnym, keďže v ňom nedochádza ku skresleniu uhlov. Na vytvorenie predstavy o reálnej podobe sveta je však prinajmenšom nevhodné, v skutočnosti priam škodlivé. Pozrite si pozorne mapu sveta vyššie a porovnajte veľkosti štátov na nej s tými z tabuľky ich skutočných rozlôh. Rusko a Kanada sú skutočne najrozľahlejšie štáty, nie však až natoľko, akoby sa mohlo z pohľadu na mapu zdať. Grónsko je najväčší ostrov sveta, ale je naozaj desaťkrát väčší ako India? Je Škandinávia rozľahlejšia ako Arabský polostrov? Aby ste pochopili zmeny vo veľkostiach plôch na základe ich postavenia voči geografickej šírke, pozrite si pôsobivé vizuálne vysvetlenie danej záhady v prostredí Google maps. Nezabudnite si pritom poposúvať vyznačené krúžky. Keď je niečo rovnaké v skutočnosti, nie je to rovnaké aj na mape. Kto by ešte stále pochyboval nad tragickosťou máp v mercatorovom zobrazení, presvedčí ho hádam zábavno-poučná hra Mercator puzzle. Všimnite si pri nej, že Mercator používa aj Google maps, aj mapa na celú obdĺžnikovú plochu monitora musí byť skreslená v prípade zobrazenia sveta. Ak by sa niekomu zachcelo jednoducho a prehľadne porovnať veľkosti ľubovoľných štátov, odporúčam tipy a triky z tohto článku.

Aby sme sa rozumeli, mám rád aj mapy sveta v mercatorovom zobrazení. Môžu byť pekné, estetické, nemali by sme ich však brať ozaj vážne. Niektorí oponenti zašli vo svojom "spravodlivom" hneve až tak ďaleko, že tieto mapy sveta obvinili z koloniálnej nadradenosti bohatých štátov severu voči chudobnejších proťajškom z juhu. Pochybujem však, že by takí Briti, či Američania chceli touto mapou sveta meniť obraz o ňom. Len čo by z bývalého ZSSR urobili ešte väčšie monštrum, ako v skutočnosti bolo.

Petersova mapa (2)

Ak by chcel niekto mapu sveta s vernou a neskreslenou veľkosťou svetadielov, či štátov, mal by siahnuť po tzv. Petersovej mape, ktorá bola obľúbená najmä u viacerých rozvojových mimovládnych organizácií v minulom storočí, ktoré sa ňou snažili upozorniť na skutočnú rozlohu "rozvojového sveta". Mapa však nie je úplne vhodná pre iné účely, ako je porovnávanie skutočných veľkostí - napr. rozlohy štátov, keďže na nej dochádza k skresleniam uhlov apod. Z veľkého množstva rôznych existujúcich mapových projekcií sa dnes v prípade máp sveta považujú za najvhodnejšie zobrazenie Wrinkel tripel (používané napr. National Geographic), alebo Robinsonovo zobrazenie. Okraje mapy sú v oboch prípadoch zaoblené, čo je práve dôvodom ich nepoužívania v prípade nástenných máp sveta v obdĺžnikovom tvare.

Wrinkel tripel (3)

Robinsonovo zobrazenie (4)

S mapami sveta je spojený ešte jeden problém. Prakticky všetky bežné mapy sveta bez rozdielu použitého mapového zobrazenia sú vycentrované na nultý poludník vedúci Veľkou Britániou. Nultý poludník je na rozdiel od rovníka ľudským vynálezom a vymedzenie jeho priebehu bolo ovplyvnené polohou observatória v Greenwich neďaleko Londýna. Okrem iného mala takto vytvorená mapa budiť dojem výnimočnosti Británie a Európy vôbec. Keďže nultý poludník rozdeľuje Zem na západnú a východnú pologuľu, na mapách je v strede. My Európania tak stále žijeme v presvedčení, že sme stredobodom, či dokonca pupkom sveta. Všetko závisí od uhľa pohľadu...

Mapa sveta vycentrovaná na oblasť Pacifiku (5)

Svet sa dá zobraziť množstvom spôsobov, pričom spôsoby zobrazenia výrazne ovplyvňujú naše predstavy o ňom. Pre vzájomné porovnanie rôznorodých ukazovateľov jednotlivých štátov sveta v novej, pútavej podobe kartogramov je tu napr. worldmapper.org, kde nájdete mapy, ktoré vás istotne prekvapia. Takto napr. vyzerá mapa,  kde je plocha štátu priamo úmerná počtu jeho obyvateľov.

7 miliárd obyvateľov sveta v jednej mape (6)

Mapy sú ako priatelia. Je dobré ich mať veľa, je príjemné im dôverovať. Je však múdre neveriť im slepo a klásť im neraz aj nepríjemné otázky. Príjemne kartografické rozhovory prajem.

PS: Neskôr sa ku mne dostalo aj nižšie vložené video na tému mapových projekcií a keďže ide o celkom vtipnú záležitosť, dovolím si ho do článku doplniť:

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?