Spiaci zámok čaká na princa

Autor: Peter Farárik | 1.5.2013 o 19:48 | (upravené 5.5.2013 o 13:09) Karma článku: 14,77 | Prečítané:  7901x

Na Slovensku máme viacero zanedbaných historických pamiatok, pri pohľade na ktoré máme dôvod sa červenať. V intenzite rumenca na tvári národného zahanbenia by obsadil niektorú z vedúcich priečok istotne aj Holíčsky zámok. Jeden z najhonosnejčích zámkov na našom území a barokový unikát spojený s Františkom Lotrinským a Máriou Teréziou je dnes len skromnou popoluškou, čakajúcou na princa s nápadom, alebo ešte lepšie s mešcom plným peňazí.

Holíčsky zámok, najväčšia pýcha mesta Holíč a celého Záhoria má všetky predpoklady očariť nielen domácich, ale aj zahraničných turistov. Že tomu tak celkom nie je, má na svedomí nielen obdobie socializmu, kedy došlo k jeho znárodneniu a premene na poľnohospodárske učilište, ktoré sa najväčšou mierou pripísalo k súčasnému žalostnému stavu, ale aj neschopnosť dnešných elít nájsť dostatok snahy, či financií na nápravu.

Zámok, ako ho vidíme dnes, je len torzom rozsiahleho komplexu budov a krajinárskych úprav vytvorených Františkom Lotrinským, manželom Márie Terézie. František Lotrinský mal nielen dobrý vkus, čím oplýval ešte výraznejšie, bol jeho podnikavý duch a schopnosť viesť to, čo dnes nazývame biznisom. Po získaní schátraného holíčskeho panstva od predošlého majiteľa mení ospalé mestečko neďaleko českých hraníc na nepoznanie. Buduje súbor výrobných závodov (manufaktúr), z ktorých sa najviac preslávila tá na výrobu keramiky - fajansy. Spája voľný čas s podnikaním a holíčsky zámok prestavuje na luxusné letné sídlo, v ktorom hostil kráľovský pár neraz aj štyristo hostí. Ešte aj dnes sa dá v predstavách preniesť do čias, keď bol zámok takmer tak prepychovým, ako svetoznámy Schonbrunn.

Hlavné priečelie zámku od mesta.

Jeden z bastiónov sa zrútil v roku 2010, aneb chudobnému aj z hrna vykypí.

Zámok obopína vodná priekopa, v ktorej sa počas letnej sezóny dá člnkovať.

Histórii zámku sa venovalo už viacero článkov a preto sa ňou nebudem obšírnejšie zaoberať. Záujemci nájdu informácie na webe mesta Holíč, alebo aj v článku SME Holíčsky zámok sa spamätáva z komunizmu. Pokúsim sa skôr poukázať na menej známe historické skutočnosti a súčasný stav.

Holíčske panstvo je v slovenských pomeroch jedným z najlepších príkladov nielen barokovej architektúry, ale aj barokového prístupu ku krajine. Hneď za zámkom sa kedysi rozprestierali rozsiahle parkové záhrady, po ktorých dnes nie je ani stopa, ak nerátame ešte stále existujúce torzá alejí. Tie viedli zo zámku v troch lúčoch smerom k obci Kopčany, neďaleko ktorej sa nachádza aj jedinečný románsky kostolík sv. Margity Antiochskej a rovnako aj smerom do mesta. V plochách a líniách barokovej krajiny boli umiestnené aj viaceré technické stavby zabezpečujúce chod letného sídla, ako žrebčín v Kopčanoch, alebo Kačenáreň.

Pre všetkých záujemcov o bližšie spoznanie minulosti, súčasnosti a možnej budúcnosti barokovej krajiny holíčskeho panstva odporúčam výstup z workshopu s názvom Baroková krajina Holíč - Kopčany dostupný online. Najhlavnejšie prvky spomínaného priestoru som sa snažil stručne a prehľadne zachytiť aj v prehľadnej mape. Ak by sa niekto zatúžil prejsť Holíčom v minulosti, môže si prezrieť zbierku historických fotografiií a pohľadníc.

Len ťažko uveriť, že práve tu sa rozprestieral rozsiahly barokový park, alej je stále viditeľná.

Vchod do zámku od strany bývalého parku, ako ho vidíme dnes.

Takmer rovnaký pohľad z minulosti.

Historický plán zámku, parku, hospodárskych plôch a mestečka.

Potenciál holíčskeho zámku pre rozvoj cestovného ruchu a pozitívny ekonomický dopad pre región vychádza práve z vyššie spomínaných kvalít - jedinečnosť architektúry, spätosť s F.Lotrinským a Máriou Teréziou a možnosť využiť túto "silnú značku", baroková krajina, blízkosť kostolíka v Kopčanoch (kandidát na zápis do UNESCO spolu s Mikulčicami), výhodná poloha v blízkosti hraníc s Rakúskom a Českou republikou, dobré dopravné spojenie.

Súčasné využitie je bohužiaľ obmedzené zlou kvalitou budovy zámku a celého niekdajšieho areálu. Dokonca aj kostolík v Kopčanoch, jeden z najstarších na Slovensku je ukážkou, aký je rozdiel medzi nami a cudzinou. Postupne nadobúdam pocit, že kým inde vedia aj z hovna upliesť bič, my dokážeme presný opak. O to viac to cítiť v regióne, akým je Záhorie, ktoré patrí v rámci Slovenska k tým menej obdareným, čo sa týka možností rozvoja cestovného ruchu.

Dnes už zrejme nemá význam hľadať vinníkov za súčasný stav (i keď vždy je dobré vedieť, kto nesie vinu), väčšina sa zhodne na vine "komunistov", prípadne "cigáňov", ktorí všetko rozkradli a zničili. Keď to počúvam počas výkladu od sprievodkyne, nedá sa v duchu pýtať sa - tí komunisti vám sem spadli z Marsu? Neboli to náhodou samotní Holíčania? A rómovia? Prečo bola budova celé roky opustená, nepovšimnutá a terčom vandalov?

Hospodárske budovy po obvode vodnej priekopy.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Niečo sa zanedbalo a preto dnes všetko to škrípanie zubov. Oprava bude po rokoch nevšímavosti a kultúrneho ignoranstva veľmi náročná a po návšteve skromnej expozície na zámku si dovolím tvrdiť, že až nemožná. Nechcem byť pesimistom a budem veľmi rád, ak ma budúcnosť usvedčí z omylu, ale výpočet nákladov na rekonštrukciu je natoľko astronomický, že v prípade majiteľa, ktorým je mesto Holíč je realizovateľný len v horizonte desaťročí, ak nie viac. Zámok je národnou kultúrnou pamiatkou už od roku 1970 a preto zaráža, že sa odvtedy nenašlo dostatok prostriedkov na jeho obnovu. Možno stojí za zamyslenie aj možnosť výraznejšej podpory obnovy pamiatok zo strany štátu. Veď uznajte, len oprava Bratislavského hradu, ktorý nebol v havarijnom stave stála viac ako sto miliónov eur! Možno by pomohla aj hlbšia kultúrno-historická uvedomelosť súčasných podnikateľských elít...

V posledných rokoch našťastie vidieť menšie pokusy o nápravu, napr. projekt Tereziánsky remeselný dvor, v rámci Programu cezhraničnej  spolupráce s Rakúskom, ktorý však končí už tento rok. Cez projekt sa zrekonštruovala hospodárska budova, kde je dnes Zámocká vináreň, usporiadalo sa viacero kultúrnych podujatí a vydali sa kvalitné publikácie mapujúce históriu zámku a podnikateľské aktivity F.Lotrinského. Niektoré sme dokonca dostali zdarma aj pre našu školu.

Vstupná časť interiéru zámku.

Skromná výstava obsahuje exponáty darované zo súkromných zbierok.

Z umeleckých hodnôt interiéru sa zachovalo len minimum ... kúsok pôvodnej stropnej maľby.

Čo čaká zámok za oknom budúcnosti?

Honosné hlavné schodisko, kedysi ním vraj Mária Terézia vystupovala na koni.

Najväčšia pýcha zámku - Čínska sieň. Dnes už bez kožených tapiet na stenách.

Zámocká kaplnka je najzachovalejšou časťou zámku

Práve tam hore bývalo miesto kráľovského páru počas bohoslužieb.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Človek sa až zdesí, že vlastne nie je čo zachraňovať...

Pôvodná dubová podlaha vo vchodovej časti ...

Nové na pozadí starého...

 

Holíč a jeho pamiatky patria napriek všetkým problémom k miestam hodným návštevy. Ak neočakávate prepychovosť a disneylandovosť Bojníc, či majestátnosť Spišského hradu, dajte mu šancu. Návštevník s otvorenými očami, schopnosťou snívať a citlivou predstavivosťou si príde na svoje. Zastavte sa na kus histórie a prosím Vás, ak poznáte nejakého princa, určite ho so sebou prineste. Možno uhasí finančné suchoty lepšie, než sv. Florián, kedysi hasil požiare.

Socha sv.Floriána na Morovom stĺpe na hlavnom námestí mesta.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?