Ostrava

Autor: Peter Farárik | 29.4.2013 o 9:25 | (upravené 29.4.2013 o 23:15) Karma článku: 13,25 | Prečítané:  6634x

Ostrava už dávno nie je čiernym mestom, ako si pamätajú staršie generácie, keď do jej baní putoval aj nejeden slováčisko za svojim uhlím natreným, tvrdým chlebíkom. Dnes nás privíta prekvapivo farebné, moderné mesto s kozmopolitným duchom, ktoré sa stáva cieľom nielen domácich návštevníkov.

Tretie najväčšie mesto Českej republiky poznajú Slováci dobre a preto som trochu na pochybách, či je vôbec nutné ho hlbšie predstavovať. Napriek tomu skúsim objaviť Ameriku a v skratke opíšem svoje dojmy z mesta, ktoré som doteraz cestovateľsky opomínal. Hanba mi...

Nebyť kamarátky Páji, pravdepodobne by som sa do Ostravy vôbec nevybral a dodnes si živil skreslenú predstavu o nej, ako o škaredom prerastenom káčatku zafúľanom od uhlia. To sa tu prestalo ťažiť už v deväťdesiatych rokoch a odvtedy prešlo mesto zaujímavým vývojom. Ukončenie ťažby spojené s úpadkom priemyslu položilo už nejednu oblasť. Ostravskí chachari nás môžu učiť, ako čeliť tomuto nezvratnému osudu.

Od baníkov k sprievodcom

V čase najväčšej uhoľnej slávy zamestnávali bane a hute Ostravska okolo 200 tisíc ľudí, čo vyznieva ako nepredstaviteľné číslo v porovnaní s dneškom, keď v našich "slávnych" automobilkách robí dokopy len pár tisíc duší. Netuším, aké boli pocity miestnych po poslednom vyfáraní, obávam sa však, že u nás by sme išli hľadať motúz a prvý vhodný konár. V rázovitom regióne Jaromíra Nohavicu si zborovo zakričali svoje Baník pičo, že sa až Praha trisla, vysúkali od uhlia špinavé rukávy a započali zmenu priemyselnej bašty na centrum cestovného ruchu.

S prácou baníkov sa tak dnes môžeme oboznámiť v Hornickém muzeu Landek. Nasadiť prilbu a sfárať do podzemia sa dá aj u nás, v Ostrave je tento žážitok však umocnený autentickým výkladom na sprievodcov "prerobených" baníkov. V ostravskom nárečí to má šťavu, okoreňte to baníckym humorom a svoje vstupné nebudete ľutovať...

Budova expozície banského záchranárstva

Život pod zemou ...

Cnosti banských záchranárov ...

V akcii ...

Najčastejšou príčinou smrti v podzemí je zadusenie ... dýchacie prístroje zachraňujú životy.

Po fajronte ...

Priateľ na telefóne...

Za čiernym zlatom ...

Banské stroje ako surealistické monštrá...

Rýpeš, rýpem, rýpeme ...

V Landeku stretnete aj pravekého lovca a mamuta pred jeho chyžou...

Ostravské vulkány

Nie všetko, čo sa spod zeme vykopalo, sa napokon aj spracovalo. Hlušina sa musela niekam uskladňovať, deň za dňom, rok po roku, až k oblohe vyrástli haldy, ktorých je pri meste viacero. Pri návšteve Ostravy na niektorú z nich istotne vybehnite. Nočný výstup na najznámejšiu haldu s dievčenským menom Ema, pre mňa ostane jedným z najbizarnejších ostravských zážitkov. Horkokrvná Ema sa hnevá, až sa z nej dymí. Halda vo vnútri už roky tlie, sem tam z nej vychádza zlovestný dym, ako z islandskej sopky. Dym je natoľko teplý, že ohrieva okolie výverov a mení mikroklímu o niekoľko stupňov, čo má na svedomí výskyt teplomilnej vegetácie na miestach, kde by za normálnych okolností nemala šancu prežiť. Ema dáva, ale aj berie. Viacero bezdomovcov vraj zaplatilo za snahu ohriať sa na nej svojím životom a udusilo sa jedovatými výparmi. Krátky pobyt na halde by však nemal byť nebezpečným, ak sa teda nebojíte nebezpečne krásnych výhľadov na mesto pod vami. V noci tu chutí víno dokonale a pri trochu šťastia stretnete aj miestnych, čo vás zasypú historkami. Vďaka chalani ...

Postapokalyptické kulisy

Uhlie a železná ruda boli vždy dobrí kamaráti. Vo Vítkoviciach pretrástlo toto priateľstvo do rozmerov obrovských železiarní, v ktorých sa tavilo železo od prvej polovice 19. storočia, až donedávna. Ako tento výrobný proces vyzeral si môžeme pozrieť v unikátnej lokalite Dolní oblast Vítkovice, ktorá sa postupne premieňa na turistickú atrakciu par excellence. Industriálny komplex známy aj ako ostravské Hradčany, víta nielen turistov, ale aj umelcov, ktorí nájdu v niekdajšom plynojeme galérie, či rozsiahlu sálu pre konferencie alebo koncerty.

Deti a dospelí, ktorí svoju zvedavosť a hravého ducha nestihli stratiť sa nájdu v bývalej energetickej ústredni, ktorá sa premenila na interaktívnu výstavu vedy a techniky. Pre školské exkurzie, ako stvorené! Ak nemáte predsudky voči hľadaniu krásy aj tam, kde ju možno iní nevidia, určite sa vyberte na prehliadku vysokých pecí. Nielen výhľad na mesto je tam boží. Význam tohto unikátneho priestoru bol ocenení dokonca aj zápisom do zoznamu európskych kultúrnych pamiatok a tohto roku sa práve tu uskutoční hudobný festival Colours of Ostrava.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V budove U6 sa skrýva interaktívny svet vedy a techniky...

Interiér plynojemu Gong

Tu sa lialo čerstvo natavené železo z vysokej pece...

Ostravské Hradčany...

Industrial ...

Mesto pre ľudí

Ostrava to nie sú len bane, haldy a továrne, ale aj kvalitná architektúra, z ktorej zaujmú nielen secesné pamiatky, ale aj obytné komplexy z obdobia socializmu. Staré továrne a sídliská sa môžu zdať absurdnými v roli turistických atrakcií, v prípade Ostravy však fungujú dokonale. Prechádzka mestskou pamiatkovou zónou Poruba, ktorá vznikla ako najväčší obytný komplex mesta v päťdesiatych rokov minulého storočia nezaujme asi len ignoranta. Takzvané zelené mesto udivuje svojou socialistickou atmosférou, snahou o dokonalú kombináciu bývania, služieb a verejného priestoru. Nič podobné som nikde v takejto mierke nevidel, Sovietsky zväz priamo u susedov. Dôkaz, že aj sídliská sa dajú plánovať, ako príjemné miesta pre život (i keď je aj pôdorys ideologicky podfarbený, viď Google maps).

Výhliadková veža novej mestskej radnice.

Minulosť sa odráža v budúcnosti - presklené priečelie obchodného centra Nová Karolína.

Pamätník Červenej armády v sade J.A. Komenského

Černá Ostrava...

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Oblouk v Porube

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kedysi nebolo treba multifunkčné ihriská, futbal sa hral pred vchodmi ...

Zdevastovaný podchod na sídlisku Poruba

Čím ma Ostrava prekvapila asi najviac, je množstvo udržiavaných parkov, fontán a cyklosteziek. Na Slovensku nepoznám ani jedno mesto, ktoré by sa mohlo pochváliť niečim podobným. Už snáď ani netreba spomínať intenzívny spoločenský a kultúrny život v meste, ktorý vás dokáže úplne pohltiť, atmosféra miestnych krčmičiek je priam povestná. Bolo by hriechom navštíviť Ostravu a neochutnať pivá, ako Ostravar, či v malom vyrábané značky Qásek a Kunětický Hejkal, ktoré vám načapujú v krčme Hobit. Preskúmať a spoznať mesto vám pomôže aj fantastický sprievodca Use it Ostrava, súčasť medzinárodného projektu Use it Europe - tourist info for young people.

Spočítané a podtrhnuté, Ostrava ma jednoducho dostala. Úžasné mesto, ktoré sa nestratí ani v porovnaní s modernými európskymi veľkomestami. Má niečo, čo jej môžeme my Slováci zatiaľ len závidieť. Niečo, čo robí rozdiel medzi ČR a SR všeobecne, niečo, čo si neviem vysvetliť...

Detský street-art z Poruby.

Namiesto záveru pár postrehov a otázok na zamyslenie:

  • Obrovské množstvo kultúrnych a umeleckých priestorov v Ostrave a minimum u nás.
  • Dobre spravované verejné priestory, parky, rekreačné zóny v Ostrave a nič moc v našich mestách.
  • Nový vozový park MHD, nové železničné stanice a nové vlakové súpravy v Ostrave a nie u nás.
  • Mesto v hospodárskom prechode vyzerá dobre a zdá sa, že sa rozvíja... u nás by to zrejme skončilo apokalypticky (viď Jelšava apod.)
  • Vlakový lístok z Kútov do Ostravy stojí 15 eur a lístok na rovnakej trase a vlakmi rovnakej kategórie  z Ostravy do Kútov 8 eur. Kto mi to vysvetlí?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?