Slovenský učiteľ v Európe

Autor: Peter Farárik | 4.3.2013 o 14:56 | (upravené 2.10.2013 o 18:30) Karma článku: 10,76 | Prečítané:  1822x

Slovenské školstvo trpí množstvom problémov, pričasto však strká hlavu do svojho malého pieskoviska pričom nevidí za jeho okraje. Žijeme v spoločnej Európe, ktorá je súčasťou globalizovaného sveta a preto sa potreba medzinárodnej spolupráce a výmeny skúseností stáva čoraz viac dôležitou. Bez nej si len  ťažko vytvoríme obraz o stave nášho školstva a možnostiach jeho budúceho smerovania.

Keď som sa pred pár mesiacmi dozvedel o možnosti zúčastniť sa medzinárodného školenia učiteľov cez európsky Program celoživotného vzdelávania Comenius, neváhal som ani sekundu a v databáze školení začal hľadať to, ktoré by bolo pre mňa, ako učiteľa geografie najviac prínosné. Ostal som mierne šokovaný, že medzi našimi učiteľmi je táto forma vzdelávania nielen veľkou neznámou, ale i keď o nej učitelia vedia, nie je o ňu veľký záujem. Dôvodom je buď ich nedostatočná jazyková vybavenosť, alebo akýsi slovenský strach z neznámeho. Oveľa väčšiemu záujmu sa tešia akreditované školenia organizované prevažne Metodicko-pedagogickými centrami, pri ktorých je však častokrát motiváciou nie túžba po nových vedomostiach, ale snaha získať kredity vedúce k zvýšeniu biednych platov. Rozumiem tomu, žiť treba a šancí na zlepšenie platového ohodnotenia učiteľov nie je mnoho, na druhej strane by učitelia mali premýšľať v trochu širších súvislostiach. Nepíšem to len z pohľadu už známeho "odporcu" MPC (viď starší článok), ich činnosť však tieto dni dokonale symbolizuje ich web (printscreen), ktorý je prázdny ešte viac, ako peňaženky, tých ktorých školia.

Školenie s názvom Geo-media in school education organizované Európskou asociáciou geografov (Eurogeo) na pôde Univerzity v Salzburgu sa ukázalo byť pre mňa dobrou voľbou hneď z niekoľkých dôvodov. Stretnutie s kolegami z iných európskych krajín (Veľká Británia, Írsko, Francúzsko, Španielsko, Holandsko, Estónsko, Poľsko, Bulharsko a Turecko) by bolo obohacujúce aj bez toho, že sme sa počas týždňa spoločne dozvedeli o nových možnostiach využitia IKT vo výučbe geografie. V ďalšom článku snáď opíšem súčasné trendy vo využívaní Geografických informačných systémov (GIS) v školskej praxi, ktoré sú pre mňa stále neuveriteľné a neraz znejú ako sci-fi, napríklad tzv. augmented reality (rozšírená realita), alebo interaktívne mapové príbehy. Prekvapivým bolo však aj zistenie, že vo Veľkej Británii zažívajú renesanciu aj klasické pátracie hry (Mission explore), ktoré som zvykol robievať ešte počas pôsobenia v krupinskom CVČ (Pátračka v Hrušove). Inováciou však môže byť využitie QR kódov čitateľných smartfónmi priamo v teréne.

Vzájomná prezentácia príkladov dobrej praxe spojenej s IKT v geografii.

Čo však robí medzinárodne školenie pre učiteľa ešte atraktívnejším je výmena skúseností s kolegami, spoznávanie cudzích kurikulí (osnov), spôsobov výučby, školských pomerov apod. Je zvláštne, že podľa všetkého neexistuje žiadna celoeurópska databáza národných kurikulí preložená do angličtiny a dostupná pre vzájomné porovnávanie.

Spôsob výučby geografie sa výrazne odlišuje v štátoch západnej Európy a postsocialistických štátoch. U nás je stále silná výučba regionálnej geografie, ktorá je zameraná na bližšie spoznávanie všetkých oblastí (štátov) sveta v poradí podľa svetadielov (rovnako ako u nás v Estónsku aj Bulharsku). V štátoch západnej Európy je regionálna geografia výrazne potlačená a kurikulum sa venuje viac prípadovým štúdiám a praktickým zručnostiam. Vo Francúzsku majú napr. jeden celý rok na strednej škole venovaný téme globalizácia a postavenie Francúzska vo svete, učebnice sú vizuálne aj obsahovo atraktívne s množstvom praktických úloh a projektových zadaní. Zvláštne je, že pracujú so zjednodušenými mapami - kontúry štátov nezodpovedajú úplne skutočnosti, dopravné ťahy sú rovné čiary apod.

Je zaujímavé, že i keď si často slovenskí učitelia myslia, že celý náš školský systém je naprd, málokedy si uvedomia, že rovnako o svojom systéme zmýšľajú aj ich zahraniční kolegovia. Učiteľky z Británie zalamovali rukami nad tým, kam ich školstvo smeruje, koľko byrokracie, papierovačiek, inšpekcií a nezmyselného povinného testovania musia pretrpieť, ako nemajú čas na tvorivosť, ako sú nútené učiť nie pre radosť z objavovania, ale pripravovať žiakov na celoštátne preskúšavanie.

My Slováci máme zvláštnu vlastnosť kydať na všetko naše a bezhlavo obdivovať všetko z vyspelého zahraničia. Súhlasím, že je asi zdravé odkloniť sa od prehnaného memorovania k viac tvorivému a praktickému vzdelávaniu, obávam sa však, že to netreba preháňať a ostať radšej na polceste v zlatom strede. Bolo trochu šokujúce zistiť, že viacerí učitelia geografie z Európy tápajú nad našim hlavným mestom, či nie celkom poznajú polohu Estónska. Niekto by mohol namietať, že ide o zbytočné poznatky a čoraz častejšie zaznievajú hlasy, že je zbytočné učiť to, čo sa dá vygoogliť. S takýmto prístupom sa však nedokážem stotožniť.

Počas potuliek mestom sme objavili aj tento krásny glóbus namiesto sochy...

Z postrehov zo školenia by mohlo našich učiteľov zaujímať aj nasledovné: Technické vybavenie našich škôl nie je až tak katastrofálne, ani v bohatých krajinách EÚ nie je vôbec samozrejmosťou notebook, či tablet pre každého žiaka, platové ohodnotenie učiteľov je inde pochopiteľne vyššie (s výnimkou Bulharska), ak však platy hodnotíme z hľadiska nákladov na život v tej-ktorej krajine, nemôžeme tvrdiť, že by si učitelia mohli vyskakovať. Prekvapivou informáciou pre mňa bol aj fakt, že napr. vo Francúzsku majú na rozdiel od nás nedostatok učiteľov a preto promovaní učitelia dostávajú miestenky, pričom sú neraz povinní učiť vo vzdialených lokalitách minimálne 5 rokov. Majú istotu zamestnania, no z nášho pohľadu nemajú slobodu? Kamarát Hugues tak išiel napr. učiť do severného predmestia Paríža, do štvrte s neslávnou povesťou vďaka migrantom, ktorí v školách prevažujú. Opäť zaujímavé prepojenie so Slovenskou realitou v ktorej sa učitelia sťažujú (asi právom) na ťažké podmienky v školách s prevahou rómskych žiakov, ktorí pri začiatku povinnej školskej dochádzky neovládajú ani slovenský jazyk. Migranti vo Francúzsku, Veľkej Británii, či Írsku sú na to podobne a učitelia si s nimi neraz "užívajú" neľahký čas.

Mojou obľúbenou krajinou, ktorú som minulé leto aj celú prešiel bicyklom je Estónsko. Práve Estónsko je pre nás zaujímavé z hľadiska možnosti vzájomného porovnania, keďže sme mali podobnú štartovaciu pozíciu po páde komunizmu (naša bola možno lepšia) a momentálne sme na tom ekonomicky porovnateľne (sú na tom o niečo lepšie) . Dnes prichádzajú z Estónska väčšinou len dobré správy, krajina má minimálny dlh, Tallinn MHD zdarma a mladí ľudia sú jazykovo zdatní. Bolo preto zaujímavé rozprávať sa s mladou učiteľkou Kadri, ktorá učí na strednej škole estónskeho vidieka.  Nielenže sú platy estónskych učiteľov o niečo vyššie ako u nás, ale aj počet žiakov na učiteľa je na naše pomery (najmä na pomery pána ministra) neraz nižší. Kadri má preto aj triedy so šiestimi žiakmi! Keďže je Estónsko riedko osídlené, žiaci z odľahlejších končín sú do škôl zdarma prepravovaní autobusmi. Na vidieku je aj nedostatok učiteľov a preto sa ich sem estónska vláda snaží prilákať nielen ubytovaním, ale aj bonusom k základnému platu v sume 100 eur mesačne. U nás nepredstaviteľné ... a to u nich ešte aj státisíce Rusov ostalo :)

Dalo by sa ešte dlho pokračovať v rozpisovaní všetkého, čomu som pobytu v Salzburgu vďačný. Najdôležitejším je však asi predsa len obyčajné zistenie, že naše tak pričasté pocity malosti nie sú na mieste. Ak je slovenský učiteľ šikovný, nestratí sa ani v zahraničí, ba práve naopak, až ostáva prekvapený, že aj jeho práca môže byť "svetová".

 

---

Školenie Geo-media and citizenship in school education v Salzburgu bolo finančne podporené podprogramom Comenius Programu celoživotného vzdelávania EÚ. Za obsah článku zodpovedá výlučne autor a Európska komisia ani Národná agentúra nenesú žiadnu zodpovednosť za v ňom uvedené informácie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?