Proti štrajku, proti nahote

Autor: Peter Farárik | 3.12.2012 o 14:07 | (upravené 2.10.2013 o 18:35) Karma článku: 22,05 | Prečítané:  5550x

Vždy keď si učitelia myslia, že pán minister ich už len tak neprekvapí, prídu jeho ďalšie nápady a vyhlásenia, ktoré im predĺžia sánky smerom nadol, sťa ozdobné kruhy vložené v perách žien etiópskeho kmeňa Mursi. Pán minister si už od počiatku svojho pontifikátu osvojil metódu brainstormingu a slovami mladej generácie dáva a dáva. Pubescentní fanúšikovia Rytmusa by teraz snáď povedalli, že zabil. Poďme sa spoločne pozrieť na vyjadrenia z jeho posledného rozhovoru pre denník Plus jeden deň.

Hneď na úvod mi dovoľte poznamenať, že nepatrím k čitateľom novín Plus jeden deň, keďže si myslím, že to najhodnotnejšie, čo sa v ňom človek dozvie sú krivky obnaženej devy, kdesi z tretej strany, ale rozhovor denníka s ministrom školstva Dušanom Čaplovičom som si v jeho online verzii pod Pianom so záujmom prečítal. Pán minister v ňom má viacero myšlienok hodných šírenia (nie nebojte sa, neprednášal ich na TED) a aspoň povrchnej analýzy, z ktorej ma viacerí obvinili už pri článku Kde nič nie je, bude ešte menej.

Článok začína hneď vľúdne, ponúka istoty a ide smerom k ľuďom - Učitelia môžu štrajkovať aj dva týždne, žiadne ústupky už od nás nedostanú, tvrdí minister školstva. Zároveň si však myslí, že tak dlho to nevydržia, keďže pred Vianocami je im každé euro drahé. Hneď z prvej otázky redaktorky Evy Mihočkovej sa čitateľ dozvedá, že pán minister vláde odporučil s pripomienkami schváliť Škripekovu novelu zákona o mravnosti. Isteže, Slovensko nemá v dnešnej dobe žiadne iné vážnejšie problémy, ako sú stojace bradavky na titulkách v novinových stánkoch. Ministrovi vadia "oplzlosti" v novinách, keďže ovplyvňujú výchovu detí a mládeže, aj keď si uvedomuje, že dnes majú mladí prístup na internet, už päťročné deti s ním vedia pracovať a sú zahlcované rôznym obsahom, ktorý môže byť pre ne nevhodný. Nevie síce, aké sú možnosti regulácie nevhodného obsahu na internete a sám priznáva, že nie je v tomto smere špecialista (ozaj nie je, vyštudoval archeológiu), ale pozná technológie, ktoré sa dajú nainštalovať na počítač dieťaťa a ktoré filtrujú nevhodný obsah. Vyžaduje ich využívanie na školských počítačoch, čo je síce správne, ale ozaj nie novinkou. Ak sa nemýlim, toto sa už dávnejšie realizuje.

Pán minister však ide ešte ďalej, deti by mali byť bezpečné nielen v škole, ale aj v domácom prostredí. Na pripomienku redaktorky, že o inštalácii bezpečnostných nástrojov na domácom počítači rozhoduje predsa len rodič a práve on by mal niesť zodpovednosť za výchovu svojho dieťaťa, preto odpovedá nemôžeme všetko tlačiť na rodičov. Dnes majú tak málo času, že na výchovu dieťaťa im nezostáva veľa priestoru a deti často zostávajú samy za počítačom alebo na ulici. Žiaľ, taká je realita, nechcem pôsobiť ako fundamentalista, som zástanca liberálnych médií, ale všetko musí byť nejako vyriešené, možno tak, ako kedysi boli veci „mládeži neprístupné“ a my ako decká sme sa k tomu nedostali. Čitateľ sa darmo nemo dožaduje právneho a technologického riešenia ktorým pán minister hodlá spraviť detský svet bezpečnejším, odpovede sa nedočká. Nevadí, nejde o prvú ani poslednú nedotiahnutu myšlienku pána ministra. Trochu ho snáď upokojím, prísne pravidlá zdieľania nevhodného obsahu erotickej a násilnej povahy má v sebe zabudované aj Facebook, ktorý aktívne zamedzuje leptaniu mravov tohto, už aj tak skazeného sveta. Preto si na ňom človek len ťažko pozrie nahé modelky, ktoré sú slovami pána minisra určite hrozbou pre mládež.

Čo dodať? Chcem využiť tento priestor a verejne sa priznať k šíreniu perverznosti deťom a mladistvým, keďže som nevádno vo svojej prezentácii o južnej Afrike použil fotografiu žien afrického kmeňa Himbu, zároveň očakávam prísny a spravodlivý trest.  Na svoju obhajobu len dodám, že fotografia zobrazuje ľudské telo v digitálne neupravenej podobe, nie je klamlivá a nevedie k vzniku psychických problémom a ranám na duši u dievčat, ako tomu často býva pri fotografiách manipulovaných photoshopom.

Rozhovor sa ďalej nesie v duchu "dôležitých a aktuálnych tém trápiacich našu vlasť" a pán minister sa priznáva k čítaniu Slovenských národných novín, ktoré síce neraz velebia Tisa a občas uverejnia nejaké tie "humorné" karikatúry o Rómoch, ale inak sú asi fajn, veď sú naše - slovenské. Pán minister je historik a preto vníma Jozefa Tisa v konkrétnom čase a priestore a dodáva, ak mám hovoriť o Jozefovi Tisovi, budem hovoriť o jeho pozitívnych aj negatívnych vlastnostiach, nemožno ho prierezovo označiť za nevhodného pre informovanie, treba sa pozrieť na to, čo urobil pre Slovensko ako minister pre zdravotníctvo v Masarykovej vláde, treba veci posudzovať komplexne, a nie vymazávať ľudí z dejín. To sme tu už mali pred rokom 1989.

Dosť však bolo taľafatiek, poďme sa konečne pozrieť, ako sa pán minister stavia k problémom školstva, čo nové navrhuje, čo zmení, čo prináša. V prvom rade si treba urobiť vo veciach jasno a spýtať sa, či cíti za štrajk a momentálnu situáciu v školstve zodpovednosť. Nie, žiadnu. Zodpovednosť by mali cítiť tí ministri, ktorí tu boli predo mnou dvadsať rokov a neurobili takmer nič pre postavenie učiteľov.

Náš minister je pán, skutočne tvrdý Indiana Jones, ktorého len tak nejaké hady v hrobke plnej pavúkov nevystrašia, môžeme sa o tom presvedčiť z jeho neochvejného postoja voči štrajkujúcim, aj keby sa štrajky o pár dní opäť rozbehli na plné obrátky, on jednoducho neverí, že štrajk bude trvať tak dlho, pretože priamo siaha na peňaženky učiteľov pred Vianocami. A povedzme si, kde inde nájdu učitelia zamestnanie, najmä na východnom Slovensku? Nekalkulujem s tým, ale každý si musí uvedomiť, čo zvládne. Keď štrajk bude trvať dva týždne, bude dva týždne! Ale treba myslieť na to, že ohrozuje práva dieťaťa v oblasti vzdelávania.

Tlieskam tejto šalamúnskej stratégii o nahnanie si politických bodov u učiteliek a učiteľov na východnom Slovensku, pekne ste im to povedali pán minister, na plné ústa. Veď vyložme karty na stôl, kde by si už len tí lúzri našli inde prácu a k tomu lepšie platenú. Nech sú radi, že sú radi a vôbec, čo majú, čo pred Vianocami vyskakovať a oberať svoje deti o darčeky! Nemajú právo byť sebeckí, veď ide predsa o deti preboha, nielen o ich vlastné, o všetky. Učitelia uvedomte sa, neberte právo deťom na vzdelanie, opakujem neberte právo deťom na vzdelanie!

Ospravedlňujem sa, nechal som sa uniesť, asi tak, ako je pán minister unesený svojimi údajmi o počte žiakov na učiteľa, ktorými neustále operuje, akoby skutočne uveril, že má v rukách ostrý predmet, ktorý môže držať učiteľom pod krkom. Nevadí, že jeho údaje nesedia s údajmi z Eurostatu alebo OECD, hlavne že sú jeho. Ministrove čísla sa predsa nemýlia, však pán Kažimír?

Okrem toho, že je pán minister guru cez štatistiky a čísla je aj latentný poeta, keď sa o racionalizácií školskej siete vyjadruje, ako o snehovej guli, ktorú neochotne pred sebou tlačili všetci jeho predchodcovia. Zároveň je citlivý a rovnako citlivo navrhuje riešiť aj samotnú racionalizáciu (ozaj, dáva sa vôbec racionalizovať s iracionálnymi?). Necháva sa počuť, že rozhodnúť musia predovšetkým obce a mestá ako zriaďovatelia škôl. Tie obce a mestá, ktoré neraz zadržiavajú desať až dvadsať percent finančných príspevkov na žiaka pre školy v ich pôsobnosti v rozpočte obce a pred voľbami do obecného zastupiteľstva z nich budujú nové chodníky, či iné potrebné pre miestne obyvateľstvo. Tie obce, kde síce nemusia mať ani školu ani CVČ ale po novom i tak dostanú na každé dieťa príspevky od štátu na jeho mimoškolskú aktivitu, ktoré budú pravdepodobne využité nie na voľnočasové aktivity detí, ale na sanovanie obecných rozpočtov.

Minister však nechce stratiť kultúrny život spojený so školami v malých dedinách. Môžeme ich dokonca aj zrušiť a deti voziť do strediskových obcí školskými autobusmi (budú aj u nás žlté, alebo je krajšia červená?), školy neostanú nevyužité, šéf rezortu má vynikajúce riešenie. Uvoľnené školské budovy by sme mohli z eurofondov prebudovať na učiteľské byty a učitelia by spolu s deťmi dochádzali školskými autobusmi do plnoorganizovaných škôl. Nechcem stratiť učiteľov v dedinách, to je veľmi dôležitý prvok.

Klobúk dole pán minister a ďakujem vám, zabijete dve muchy jednou ranou, aj na školách sa ušetrí, aj učitelia budú mať kde hlavu zložiť. A tá kumulácia inteligencie v jednej z EÚ fondov (veď sa nám ich darí tak dobre čerpať) prestavanej školy, to bude kultúry a spoločenského života na našom pomaly vymierajúcom vidieku. Poprosím vás potom aj nejaké to políčko a pasienky pre pár kôz, už teraz sa teším na svoj nový pastorálny život v rurálnom prostredí, na život v selanke. Učitelia budú koncentrovaní na spôsob stavovského geta, založíme nové bantustany. Načo by sme učiteľom zvýšili platy na sumu, pri ktorej im schváli bežná banka hypotekárny úver, keď im môžeme školu prestavať na obytnú bunku. Jeden môj hipisácky kamoš z Británie takto už celé roky za svoje s pomocou priateľov prestavuje zaniknutú školu na bulharskom vidieku a podľa fotiek, čo som videl, to vyzerá neskutočne dobre.

Ubytovanie máme vyriešené, poďme ešte späť k tej racionalizácii, veď nás je veľa. Pán minister sa necháva počuť, že riešením je určitá generačná obmena. Je zásadne proti prepúšťaniu ľudí, najmä ak sú tesne pred dôchodkom a myslí si, že problém je aj v tom, že na Slovensku je šesť pedagogických fakúlt, chrliacich každý rok množstvo absolventov, ktorí následne odchádzajú pracovať do úplne iných oblastí. Nuž tak ja vám neviem pán minister, na jednej strane voláte po generačnej obmene, na strane druhej ste proti prepúšťaniu najstarších pracovníkov v školstve. Boh, aby sa v tom vyznal. Prepustíme najmladších, alebo štyridsiatnikov, alebo koho vlastne? Nechceli ste radšej navrhnúť prepúšťanie na základe výkonov a prístupu k práci? A ešte jedno vám našepkám, mnoho absolventov pedagogických fakúlt (neraz najlepších), neodchádza pracovať do iných oblastí preto, že by v školstve robiť nechceli, ale preto, že práca v školstve nie je finančne zlúčiteľná so životnými potrebami mladých ľudí zakladajúcich si rodinu. Viete, práve preto sú vlastne tie štrajky, ktorým natoľko nerozumiete. A propo, rozumiete vy vôbec niečomu?

Rozumiete pán minister tomu, že je v rozhovore síce pekné hovoriť o posilňovaní technických a prírodovedných smerov, ale čo z planých rečí, keď práve tieto predmety majú neustále nižšiu hodinovú dotáciu v rozvrhoch žiakov a študentov základných a stredných škôl? Keď práve vy ste nedávno opäť presadzovali zvýšenie počtu hodín telesnej výchovy na tri hodiny týždenne? Viete, keď sa jednému predmetu pridá, inému sa uberie. Už dnes sú prírodovedné predmety ako fyzika, biológia a geografia hodinovo poddimenzované a neraz sú učené len ako jednohodinovka týždenne. O úpadku technickej výchovy resp. praktickej výuky na ZŠ ani nehovoriac.

Aj tak vám pán minister ešte raz ďakujem v mene celej učiteľskej obce za vaše nekonečné snaženie. Veríme, že budete aj naďalej prekypovať nápadmi a že vám bude zdravie slúžiť. Tešíme sa na vaše nové fotky na titulke Učiteľských novín, alebo na webe vášho (nie nášho?) ministerstva, veď foťák na to máte.

 

S pozdravom Váš podriadený

Peter Farárik

učiteľ geografie na Gymnáziu F.V.Sasinka v Skalici

 

OPRAVA:

Dodatočne sa ospravedlňujem za chybnú informáciu ohľadne zdroja rozhovoru, na ktorý reagujem. Čítal som ho online a mylne sa domnieval, že ide o rozhovor, ktorý bol uverejnený v denníku Plus jeden deň, v skutočnosti ide o rozhovor z týždenníka Plus 7 dní. Za chybu sa ospravedlňujem. Rozhodol som sa v článku dodatočne nič nemeniť z úcty k čitateľom a  pre zachovanie jeho pôvodnej verzie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?