Slovácko ťa nesúri

Autor: Peter Farárik | 30.8.2012 o 8:00 | Karma článku: 11,01 | Prečítané:  1075x

Keď som bol malý, všetko čo som vedel o Slovácku bol fakt, že sa nesúdi. Netušil som kde sa nachádza, hovorili tam čudným nárečím, bol tam hluk, ľudová hudba a víno. Až som sa pred rokom ocitol v Skalici, ktorá sa stala mojím druhým domovom a čo čert nechcel, na Slovácko to zrazu bolo, čo by džbánom dohodil. Hneď po prvej návšteve mi prirástlo k srdcu, odvedy ma to ťahá k nemu, smerom od Záhoria. Poďte, zoberiem vás tam na výlet.

Pred príchodom do Skalice som sa trochu obával. Predsa len, vychovaný objatím kopcov okolo Banskej Bystrice a mám sa trmácať kamsi na nížinu, kde nie je nič okrem skučiaceho vetra, čo trhá vlasy všadeprítomným poliam. Nakoniec to nie je vôbec tragické, človek má občas dokonca pocit, že tento teplý, slnkom prežiarený kúsok Zeme, je celkom príjemne obývateľným. Poloha na rozhraní Bielych Karpát a okolitých nížin je čarovná, čo ju však pre mňa robí tak útulnou, sú jej vhodné podmienky na pestovanie hrozna. Milujem víno a vinohradnícku kultúru ako takú, keď sa to spojí s dostatkom teplých, slnečných dní v roku, človek pookrieva. Čo je na Skalici úplne najlepšie je blízkosť cudziny. Niežeby som každý deň utekal za hranice, no pocit, že už tri kilometre za mestom si nekúpite nič za vaše eurá dýcha exotikou. To by však bolo stále málo, čo robí moje výjazdy za hranice na Moravu tak častými je jej krásna krajina a milí ľudia. Nech mi to Záhoráci a slovenskí Pomoravania odpustia, mám to tam radšej.

Slovácko je malebne rozprávkové, roztrúsené dedinky pekne upravené. V tomto období roka je voňavé a nielen domy a vínne sklepy sú farebne maľované, takou je aj samotná krajina. Na stromoch dozrieva ovocie, pozlátené polia po žatve sú ako alobal, čo skrýva sladkosť vo vnútri, hrozno oťažieva na hlavách, obloha má náhrdelník z modrého topásu a tekvice idú na slnku puknúť od radosti. Radosť tu prežívajú aj cyklisti, pre ktorých je Slovácko rajom. Hustá sieť kvalitne značených cyklotrás je vám sprievodcom po kraji a nepýta za to nič, okrem malej námahy vynaloženej na pedálovanie. Peších náučných trás je toľko, až sa obávam, že škôr budem mať odrastené deti, ako ich stihnem všetky spoznať. Ak by ste chceli zažiť legálny a oficiálnymi miestami povolený pocit z nebezpečnej kombinácie drink and drive, Južná Morava je pre vás tým správnym miestom, ak vám teda postačí drink and ride. Vinařské cyklostezky vás nasmerujú od vinára k vinárovi, od jedného sklepa k druhému a cestou vás nechajú pokochať sa výhľadmi na vinohrady tiahnuce sa za slnkom hore kopcami.

Vínne sklepy v Blatnici pod Svatým Antonínkem (vyššie) a v Sudoměřiciach.

Slovácko to je aj ľudová hudba, stále živý folklór a množstvo na prvý pohľad nenápadných pamiatok a atrakcií, ktoré tu miestni s citom udržiavajú a rozvíjajú, tak aby sa návštevníci mali chuť a dôvod vždy vracať. Takmer v každej dedine tu objavíte malé múzeum, miestneho remeselníka, malovýrobcu vína, či iných dobrôt. Kraj sa pýši aj zvláštnou drevinou, ktorú si vybral za svoj oficiálny strom a ktorej sa tu prejavuje úcta a pozornosť. Tou drevinou je u nás dnes už málo rozšírená oskoruša, ktorá tu má svoje múzeum, slávnosti aj náučný chodník. Južná oblasť Slovácka pod Bielymi Karpatmi (Strážnicko) má dediny čarovných mien, ako sú Tvarožná Lhota, Knězdub, Kozojídky, Hroznová Lhota, Lipov, Tasov, Lipa. Keď k tomu pridáme miestne názvy ako Čertoryje, Žerotín, Kocourkovský kopec, Travičná, Kuní hora, Výzkum alebo Posrané trní, lepšie si môžeme predstaviť zmysel pre humor miestneho obyvateľstva.

Maľované domy sú ozdobou Slovácka, víno jeho chuťou.

Neviem ako dnes, ale v minulosti muselo byť Slovácko obývané ľudmi, ktorých okrem vína napĺňala aj viera v Boha. Dôkazom je dodnes množstvo kostolíkov a malej sakrálnej architektúry ako sú kaplnky, zvoničky, kríže a božie muky. Stoja ticho, pozorujú známe tváre aj pútnikov a podľa všetkého držia stále ochrannú ruku nad týmto Bohom obdareným krajom. Atmosféru pútí na Slovácku v minulosti si máme možnosť predstaviť aj vďaka obrazom maliara Joža Úprka, rodáka z Knězdubu. Slávny syn Slovácka je dnes spolu s ďalšími významnými rodákmi pochovaný na Slováckém Slavíně pri knězdubskom kostole. Preniesť sa na miesta jeho najslávnejších malieb máte šancu na kopci Svatý Antonínek nad obcov Blatnice pod Svatým Antonínkem. Návšteva je pre cyklistov kvôli značnému stúpaniu síce náročná, za výhľady a odpočinok na pútnickom mieste to však určite stojí.

Svatý Antonínek.

Kríž a kaplnka na vrchu Žerotín nad Radějovom.

Slovácko nesúri, práve naopak. Svojou jemne zvlnenou krajinou a jej pozvoľnými zmenami vás priam nabáda k spomaleniu, k pristavovaniu sa pri jeho skromných, nenabubralých krásach, k prieskumu zákutí a vyšľapaných cestičiek. Občas vie aj prekvapiť, keď sa vám napríklad do cesty postaví medveď spolu s krokodílom, ako je tomu za Radějovom smerom k prírodnému kúpalisku na Lučinej. Našťastie sú len drevení a strážia vstup na náučný chodník k rozhľadni na vrchu Travičná. Odtiaľ máte celý kraj ako na dlani, až napokon neviete, či sa vám hlava krúti z nadšenia alebo z točitého schodiska idúceho na vrchol.

Biele Karpaty s rezerváciou Čertoryje z rozhľadne na Travičnej.

Nič pre tých, čo sa boja výšok.

Celý svet vám leží pod nohami / Nová podoba škótskej vlajky.

Pochopiteľne, Slovácko nie sú len dediny. Nájdeme tu mnoho mestečiek, ktorú sú najmä pozdĺž Moravy nahusto, že by tomu jeden neveril. Tak ako dediny, aj mestá tu majú svoj špecifický kolorit. Centrom dolného Slovácka je mestečko Strážnice, ktoré dalo svoj názov aj oblasti Slovácka hraničiaceho so Slovenskom zo skalickej strany - Strážnicko. Paradoxne práve v tomto meste sa nám ponúka najlepšia možnosť zoznámiť sa s ľudovou architektúrou oblasti, vďaka rozsiahlemu skanzenu, ktorý sa nachádza hneď vedľa zámku. Do uličiek samotných miest a mestečiek Slovácka, sa pre krátkosť času vyberieme radšej nabudúce. Na záver si aspoň zaspievajme :)

Vínne sklepy (Plže) v Petrove.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?