Poznanie krajiny bolo už od úsvitu ľudstva najdôležitejším predpokladom jeho prežitia vo svete, ktorý ho obklopoval. Miesta prameňov, jedlých rastlín, lovnej zveri, úkrytov a nástrah boli prenášané z generácie na generáciu ústnym podaním. Dodnes nevieme, kto bol prvým, komu napadla myšlienka zobraziť priestorové informácie do nákresu. Čo však vieme je fakt, že to bola prelomová myšlienka. Myšlienka, ktorá predbehla prvé písmo a zmenila svet, napriek tomu sa o nej v dejepise veľa nedozvieme. Za vôbec prvé mapy, či lepšie povedané plány sa považujú nástenné maľby z anatolskej lokality Çatal Hüyük v dnešnom Turecku (7000 p.n.l.!), alebo z kameňa vytesané dosky z babylonského mesta Nippur. Laik by v nich však len ťažko videl mapy, ako ich poznáme dnes. Medzi zlatú éru kartografického vývoja patrí určite obdobie starého Grécka a Rímskej ríše, na ktoré neskôr nadviazala stredoveká arabská a európska kartografická škola. Zrejme najznámejšou starovekou mapou je Ptolemaiova mapa sveta z 2. storočia, pochádzajúca z pre geografiu zásadného diela s príznačným názvom Geographica. Pochopiteľne nezahŕňala celý svet, ten vtedy známy však Ptolemaios zaznačil až prekvapivo presne, keď si predstavíme technologickú úroveň doby, v ktorej mapa vznikla.
Reprodukcia Ptolemaiovej mapy sveta
Potreba kvalitných máp časom vzrastala a ich význam sa naplno ukázal v dobe veľkých námorných objavov, pri ktorých sa cenilo najmä ich využitie na navigačné účely. Dnes sa nám môžu zdať historické mapy nepresné, neprehľadné, plné prázdnych miest (terra incognita), častokrát dokonca až smiešne. Patria však neodmysliteľne ku kultúrnohistorickým pokladom ľudstva spolu s dielami jeho najväčších filozofov, vynálezcov, spisovateľov, či básnikov. Na rozdiel od starých kníh však staré mapy zapadajú prachom a len veľmi málokedy a v malých nákladoch vychádzajú v reedíciách. Ešte pred nedávnom sme mali šancu do nich nahliadnuť jedine v múzeách, archívoch alebo súkromných zbierkach zberateľov. Dnes ich môžeme študovať z pohodlia našich počítačov vďaka viacerým internetovým zdrojom. Zážitok o poznanie chudobnejší v porovnaní so skutočnou bázňou spojenou s prstami na zažltnutom papieri ozajstných starých máp, určite však lepšie ako nič. Poďme teda na to!
Asi najrozsiahlejšiou zbierkou historických máp na webe je David Rumsey map collection, ktorá obsahuje okolo 33 tisíc máp v online digitálnej podobe. Výhodou webu je jeho prehľadnosť a jednoduchá možnosť vyhľadávania máp, podľa vami zvolených kritérií pomocou filtrou. Mapy tu môžete vyhľadávať podľa obdobia, lokality, zamerania alebo aj kľúčových slov. Vynikajúcou aplikáciou projektu je zobrazenie vybraných historických máp, ako prekryvovú vrstvu v Google maps alebo Google Earth, pomocou čoho môžeme skúmať zmeny využitia krajiny, názvoslovia, smeru vodných tokov, lesnatosti apod. Jedinou nevýhodou webu je malé množstvo máp zobrazujúcich naše územie. Každopádne desať bodov z desiatich.
Ukážka prekryvu historickej mapy s využitím Google Earth.
Na nevýhodu predošlého webu môžeme zabudnúť, ani historické mapy nášho územia neprídu skrátka. Najstaršie sa síce nebudú tešiť úctihodnému veku pätsto rokov, ich počet a kvalita však prevyšuje očakávania. Zrejme najzaujímavejším online zdrojom historických máp Slovenska je maďarský web obsahujúci kompletnú online mapu druhého vojenského mapovania Rakúsko-Uhorska (tzv. Františkovo) z rokov 1807 až 1869. Mapovanie sa realizovalo v mierke 1:28 000 a terén sa po prvýkrát vyjadroval metódou šrafovania saského topografa Lehmanna (na rozdiel od staršej tzv. kopčekovej metódy). Už samotné mapové listy z tohto mapovania by boli na internete hitom, web však ide oveľa ďalej a užívateľom poskytuje jedinečnú šancu porovnať mapu vojenského mapovania so súčasnou. Nenájdete tu žiadny prekryv máp ale jednoduché a funkčné riešenie, na ľavej polovici obrazovky vidíte zoomovateľnú mapu druhého vojenského mapovania a na pravej súčasnú mapu Google maps s nastaviteľnými vrstvami. Je jedno ktorú približujete, druhá sa automaticky nastavuje do rovnakej mierky. Niet čo dodať, skúmajte, hrajte sa, tešte sa!
Ukážka webu na príklade Banskej Bystrice.
Ak by sa vám predsa len zacnelo po starších mapách zobrazujúcich naše územie, poteší vás web mapyuhorskaslovenska.blogspot.sk, kde nájdete aj našu najstaršiu Lazarovu mapu zo 16. storočia. Nevýhodou máp je tu v niektorých prípadoch ich malá veľkosť a slabé rozlíšenie s nemožnosťou priblíženia. Vynikajúcu kvalitu aj rozlíšenie majú naopak mapy uhorských žúp z roku 1910 dostupné na maďarskom webe lazarus.elte.hu. Hľadanie vášho územia je síce podmienené znalosťou jeho priradenia k tej, ktorej župe v minulosti, ale nemalo by to byť problémom ani v maďarčine.
Ako to už býva, západní susedia nás prečúrali aj v sprístupnení historických máp v digitálnej podobe. Presvedčiť sa o tom môžete na výborne spracovanom webe Laboratoři geoinformatiky UJEP oldmaps.geolab.cz, kde sú na výber mapy prvého až tretieho vojenského mapovania a dokonca aj staršieho mapovania Müllerovho. Všetky historické mapy tu môžete približovať, či vzďalovať podľa ľubovôle. Jednoducho fajnotka.
Výrez z Lazarovej mapy (1526)
Výrez z mapy prvého vojenského mapovania - okolie Strážnice (http://oldmaps.geolab.cz)
Toľko na dnes milí mapofili. Verím, že máte o zábavu postarané a vaša detská duša nad starými mapami pookreje. Nezabudnite, že sa od Vás poteším akýmkoľvek ďalším tipom na mapové zdroje, či informácie. Do skorého stretnutia pri mapách priatelia!
--------
Zdroje obrázkov:
Ptolemaiova mapa sveta: http://en.wikipedia.org/wiki/File:PtolemyWorldMap.jpg
Lazarova mapa: www.sgs.edu.sk/HTML/map1.htm
